Znovu ma hladia tvoje slová. Znovu som tvoja jednoduchá a snová.

Zablúdili sme. Obaja. Ja do pekla, ty do raja.

Hlúpa túžba, už dávno vopchala hlavu do slučky zarytého mlčania, postavila sa na stoličku, a teraz sníva o poslednom kopnutí. Vráť sa, zabi ma celkom, nechcem byť mŕtva iba napoly!

Potichu prosím sedmokrásku: zober si žiaľ a vráť mi lásku,

Si mäkká a čierna. Poddajná! Okúzľujem ťa dotykmi. Necháš sa nežne rozhrnúť až na samé dno svojej horúčavy.

Sezónna láska. A prílivy. A odlivy. Árie kolotočov. Šíry cval nocou za všetkým premenlivým a klamlivým.

Nežne ťa objímam jazykom, Hladkám ťa jeho špičkou, Moje pery horia nedočkavosťou, Chcú ochutnať hlbokú čerň tvojej rozkoše,

Červené lodičky, nad nimi štíhle kotníčky. Mačacia dlažba ticho pradie Rytmus do topánkovej pesničky. Klopky, klop, klopy. To klopkanie je všade.

… na to, čo bolí, čo má zostať skryté, jak chromá ruka pod rukávom kabátu. Tisíc krát zamkni všetko, čo ťa trápi, do krvi zamkni slovo plačúce. Zo živej vody rozumu sa napi, na jazvy nehľaď, nehľaď na srdce… Tým, čo ťa ľúbia, pre ich lásku luhaj, rozkolíš zvony poézie v nociach tesknoty. Na nebi smutných objav sa ako dúha, nad cudzím srdcom, […]

Navliekam na niť dni, keď budem bez teba. Dni, kedy krehnú iskry v pahrebách.