Grécky geograf a astronóm Klaudios Ptolemaios, napísal zaujímavú knihu. Volá sa Geografia. Je výnimočná tým, že mapuje národy a kmene, žijúce na území Európy v prvom storočí nášho letopočtu.

Hovorí sa, že človek je dovtedy mladý, kým ho viac zaujíma sex ako politika.

Je prirodzené, že v pamäti národa zostáva to, čo je mnohokrát opakované. A že z nej vypadáva to, čo sa cieľavedome popiera. Robilo sa to tak predošlé desaťročia, storočia aj tisícročia. Najlepším príkladom tohto trendu sú sviatky jari. Väčšina z nás už vníma iba ich kresťanský charakter. Veľkú noc však poznali naši predkovia aj v predkresťanských časoch. […]

Na lúkach kvitnú zlatožlté púpavy. Svietia medzi mladučkou trávou ako slniečka. Zo stromov, čo vrúbia brehy riečky, visia pápernaté bahniatka. Krištáľová voda sa trbliece, po hladine plávajú kvety, ktoré vietor , šantiaci darebák, strhol z rozkvitajúcich plánok. Z hory, ktorá sa týči nad malým zeleným údolím, prilietajú vtáky, škorce, pinky, aj zopár […]

Z dejín sa dá mnohému naučiť. Otázka je však, kto ich prvý začal písať. Možno, že Sumeri, národ, ktorý založil prvé mestské štáty v Mezopotamii a vytvoril v nich na tie doby vysoký stupeň civilizácie a kultúry. Tak, ako aj v iných štátnych spoločenstvách, však aj tu boli problémy sociálneho a ekonomického tipu.

Koľko prasiat dal gróf zabiť, keď chystal svojej dcére svadobnú hostinu? predchádzajúca časť Na mieste je otázka: aký bol skutočný život grófky Anny? Na povestiach je zaujímavé to, že majú v sebe vždy kúsok pravdy. Určite ho má aj tá o láske medzi bohatou grófkou, manželkou rytiera Súňoga a chudobným rybárom. Ako ho však pohľadať a nájsť? Mám […]

Prečo si len tak ľahko dávame ukradnút výrazné postavy našich dejín iným národom? Predchádzajúca časť Grófka Anna však nemala v manželstve šťastie. Ján Súňog bol lakomý skupáň, pri ktorom musela veľmi skoro zabudnúť na veľkolepý spôsob života, akým žila v otcovom zámku. Pritom svojmu manželovi priniesla bohaté veno: niekoľko dedín a poddanských […]

Ľudí odjakživa viac vzrušuje zlo ako dobro. Prečo? Je zvláštne, že ľuďom sa do pamäti skôr vryjú z dejín tie postavy, čo majú za sebou negatívnu minulosť, ako tie s pozitívnou. Občas sa pýtam, čím to je… Že nás viac vzrušuje zlo, ako dobro. Viac sa do nás zarezáva, necháva v nás hlbšiu stopu, hlbšiu odozvu. Možno je to aj tým, že chceme podvedome […]

Niektoré príbehy k nám prichádzajú nenápadne, takmer nepozorovateľne, zahryznú sa do našej pamäti a pretrvajú tam cez všetko, cez nános času, ktorý zaveje množstvo iných, na prvý pohľad dôležitejších vecí, cez katastrofy, čo otriasali našou dušou, ale aj cez radosti, ktoré ju zdvíhali do výšin. Mala som jedenásť, možno dvanásť rokov a cez prázdniny som bola […]

Kto sedí doma, nič nezažije. To bola veta, ktorú kedysi často vravievala moja mama vždy pred tým, než si zbalila kufre a vybrala sa znovu do sveta. Mala to v krvi, tak ako jej rodičia, starí rodičia, a tak ako to máme aj my, jej deti. To volanie diaľok. Od nej som sa naučila, že si treba dať aspoň raz za rok na nohy túlavé topánky a vybrať sa za hranice Slovenska.