,,Smutno mi je…“ povedal jazmín do vetra, ticho, tichúčko, a ešte tichšie, tak, že ho takmer nebolo počuť. A keby aj vravel hlasnejšie, vietor by aj tak nechal jeho slová lietať po záhrade, ako zdrapy vône, ako plač divých labuti, ako šum v tráve. Dalo sa teda predpokladať, že smútok jazmínu si nikto nevšimol. Ale nebolo to tak. Všimlo si ho jazierko, v […]
Pokračovanie článku