Rozprávkarka2

Ľudí odjakživa viac vzrušuje zlo ako dobro. Prečo?

Je zvláštne, že ľuďom sa do pamäti skôr vryjú z dejín tie postavy, čo majú za sebou negatívnu minulosť, ako tie s pozitívnou. Občas sa pýtam, čím to je… Že nás viac vzrušuje zlo, ako dobro. Viac sa do nás zarezáva, necháva v nás hlbšiu stopu, hlbšiu odozvu. Možno je to aj tým, že chceme podvedome vedieť, ako sa naši predchodcovia so zlom vyrovnali, ako ho potrestali a zneškodnili.

No nemali by sme zabúdať ani na tých druhých.

Pri otázke, na ktorú ženskú postavu zo slovenských dejín sa najviac pamätáme, asi väčšina Slovákov odpovie: krvavú grófku Alžbetu Bathoryovu.  A s troškou hanby treba dodať, že mnohí o ďalších významných ženských postavách z dávnej slovenskej minulosti nevedia nič. Sem-tam si ešte ktosi spomenie na protipól Alžbety Bathoryovej, anjelsky dobrú Žofiu Bosniakovú – no pri nej sa naše chabé znalosti viac menej končia.

Prečo je to tak?

Na hodinách dejepisu sme sa učili o kdekom, egyptských faraónoch, sumerských vládcoch, francúzskych a anglických kráľoch, rímskych cisároch,  nemeckých kniežatách, Napoleonovi, Leninovi – no na vlastnú históriu nám zostal iba zlomok času, ktorý sme venovali svetovej histórii. Pritom každé slovenské mesto a často aj obce sa môžu pýšiť zaujímavými osobnosťami, ktoré si zaslúžia pozornosť slovenských historikov.

Pozrime sa do okresného mesta Bytče, ktoré leží neďaleko severnej hranice s Poľskom a západnej hranice s Čechami, resp. Moravou. Toto mesto som nevybrala náhodne. Je tu krásny zámocký komplex, ktorý stojí za našu pozornosť. Dávnou históriou dýcha renesančný zámok, ktorý tu stál už v trinástom storočí, no najväčšiu slávu zažil počas palatinátu Juraja Thurzu. Zaujímavým architektonickým kúskom je aj vstupný kaštieľ, ktorým sa vchádza do zámockého komplexu. V roku 1904 ho dal postavil barón Popper. Tretí kaštieľ, ktorému sa vraví Sobášny palác, je tak trochu v pozadí, ukrytý za múrmi poperovského architektonického skvostu. Pred nedávnom bol zreštaurovaný. Dal ho postaviť palatín Juraj Thurzo. Názov ,,Sobášny palác“ presne naznačuje, na aké účely slúžil. Tu sa vydávalo palatínových sedem dcér, konali sa plesy, zábavy, spoločenské udalosti.

Keď vojdeme cez bránu na prízemie Sobášneho paláca, na ľavej stene, hneď vedľa dverí palácovej kaplnky, zbadáme visieť dva portréty, originály.  Na tom menšom je namaľované malé dievčatko. Zdá sa, že pózovanie pred maliarom sa mu nepáčilo, pretože tváričku má stiahnutú do nespokojného úškrnu. Na vizitke pri portréte je napísané, že je to dcéra palatína Juraja Thurzu, Anna. Hneď vedľa malého obrazu je druhý, väčší. Tiež zachytáva Annu, ale už nie ako dieťa. Tu je z nej mladučká krásavica s nežnou, ale energickou tváričkou, ktorá musela v svojej dobe očariť nejedného muža.

Táto žena sa takmer celkom stratila v tieni svojho otca, ktorý bol známy medzi iným aj tým, že viedol proces s Alžbetou Bathoryovou. Pritom je to výnimočná osobnosť.  Keby v dobách, keď žila, existovalo ocenenie – najlepšia podnikateľka  Uhorského kráľovstva – ona by si ho iste zaslúžila.

Mladučká Anna sa pritom musela prispôsobiť osudu väčšiny žien vtedajšej doby. To znamená, že sa mladá vydávala.  Za manžela si vzala rytiera Jána Suňoga, ktorému doniesla bohaté veno.

Predtým, než sa na túto zaujímavú osobnosť bližšie pozrieme, posvieťme si trochu aj na jej otca, Juraja Thurzu. Žil v dobách, kedy Rakúsko-uhorská monarchia musela čeliť osmanskej invázii a ustavičnej tureckej hrozbe.  Rod Thurzovcov bol známy tým, že sa zúčastňoval protitureckých výprav a jeden z Jurajových predkov, Mikuláš, dokonca dostal prezývku Turkobijca. Juraj však už nebojoval na bojovom, ale diplomatickom poli.  Bol viackrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová, mal s ňou dve deti, syna Františka a dcéru Zuzanu. Žofia však pri pôrode tretieho dieťaťa zomrela. Palatín Juraj Thurzo sa preto oženil druhý krát s dcérou kráľovského radcu Alžbetou Coborovou, mal s ňou päť dcér a jedného syna.

Legenda vraví, že Anna zdedila otcovu rozhľadenosť a múdrosť, preto bola palatínovým najmilším dieťaťom. Strávila s ním veľa chvíľ v zámockej knižnici, kde mal palatín na tú dobu bohatú zbierku významných spisov a kníh.  Nečudo, že z Anny vyrástla vzdelaná a rozhľadená mladá dáma s úctyhodnou hĺbkou vedomostí.

pokračovanie 

Na fotografiách:

Alžbeta Bathoryčka –  vryla sa do pamäti Slovákov vďaka krvavej minulosti.