Rozprávkarka2

Jedného dňa kohút Bartolomej zistil, že svet sa nekončí pri jeho rodnom plote. Rozhodol sa, že sa vyberie na vandrovku a pohľadá si vlastný kúsok raja. Kedže bol fešák a ešte k tomu mladý, čoskoro si ho všimli sliepky z okolitých dvorov. Začali nahlas kotkodákať, aby mu dali najavo, že pri nich nájde dobré bydlo. Kohút Bartolomej sa cítil veľmi dôležito a nahlas uvažoval, ktoré zo sliepok si vyberie do svojho háremu. Napokon sa rozhodol, že sa podriadi hlasu svojho srdca, či skôr hlasu budúcej nevesty a nájde si takú, ktorá mu najkrajšie zaspieva. Len čo sa o tom sliepky dozvedeli, dali sa do hlasného kotkodákania. Bartolomej počúval, zvažoval, triedil, no žiaden zo slepačích hlasov sa mu nepozdával. Zrazu začul celkom iný zvuk. Znel prenikavo a vyzývavo, hneď chytil Bartolomeja za srdce. Hlava – nehlava sa rozbehol rovno za hlasom. Zrazu naďabil na nečakanú prekážku, štyroch čudných tvorov. Tak ako on stáli na dvoch, no miesto krídiel mali ruky a riadne sa nimi rozháňali. Vyháňali ho z cesty, po ktorej išiel za svojou vyvolenou. Pre Bartolomeja to bolo to isté, ako keby ho vyháňali z kohútieho raja. Nazlostil sa, našuchoril a bojovne zdvihol zobák. Pustil sa rovno do tých štyroch. Pustil by sa do nich aj vtedy, keby vedel, že ich história nazvala pánmi tvorstva. Netušil, že sa mu újde riadneho výprasku. Behal a skákal, nedbajúc na to, že mu po chrbte tancuje metla. Stratil pri tom polku peria. Napokon sa cez tých štyroch prebojoval a zamieril tam, kde naďalej znel prenikavý hlas jeho vyvolenej. Už ju aj zbadal. Bola to celkom iná sliepka, ako tie, ktoré videl na svojej púti za kohútím rajom. Na prvý pohľad sa mu zapáčila. Preskočil cez plot a poď ho k svojej vyvolenej. Tam naďabil na ďalšiu prekážku. Bola ňou v klietka, zavesená na nízkom strome. V nej bola dáma jeho srdca zatvorená. Pustil sa s ňou do konverzácie. Na svoje prekvapenie zistil, že v klietke nie je sliepka, ale papagáj. Kým konverzoval, na scénu vkročil ďalší aktér: pes, ktorý strážil záhradu so stromom a klietkou. Takú naháňačku ešte kohút Bartolomej nezažil! Stratil pri nej druhú polku peria a všetku dôstojnosť! Ledva sa mu podarilo preletieť ponad plot. Radšej sa vrátil nazad na svoj dvor.

Svoj kohútí ráj sice nedobil, ale pre všetky sliepky v okolí sa stal hrdinom, ktorý bol ochotný pre dámu svojho srdca obetovať dôstojnosť aj vlastné perie a zostať nahý ako cisár z Andersenovej rozprávky! Nevdojak tak vymyslel druhý zákon záhrady: Ak chceš byť cisárom, musíš byť občas nahý. :-)

Všetkým vám prajem pekný deň