Rozprávkarka2

(Našla som na CD niekoľko svojich starších básní. Tu sú…)

PREHLTNÚŤ SLOVÁ

Prehltnúť slová. A stráviť v ústach, čo je horké.

Už viacej nerozmieňať smútok na drobné.

Nechať ho celý ako chlebík v kôrke.

Nevyjedať len striedku. Veď aj pán smútok

Má nárok na odžité a starobné.

Prehltnúť dušu. Ukryť ju do záhrenia ticha,

Splašenú, vydesenú líštičku.

Dať tichu putá. Veď výkrik stále dýcha,

Chce krájať nebo. Zamknúť pieseň.

,,Nevzlykej, bratříčku…“

Nejako bolo. Nejako bude. Iba teraz bolí.

To iba tmy je priveľa.

Máš predsa vietor. Máš klasy, ktoré šumia v poli,

Máš jar a leto. Raz prídu samé

A celú dušu vybiela.

SYMETRIA NAŠICH TIEL

Rozdelená symetricky na dušu a telo,

hľadám kúsok srdca

v ktorom ma ešte nebolelo.

Hľadám kúsok túžby, čo nemá tvoju tvár.

Uhlík, čo zhasne

a nepremení sa na požiar.

No hľadám márne.

Si so svojim snom a ja s mojim.

Boľavá vášeň príjíma lásku pod obojím.

DIABOL SA SO MNOU HRÁ

Rázcestie našich ciest sa končí v predpeklí.

Tvoje sny idú preč. Moje sa v ohni upiekli.

Nič nie je večné, ani tieň zabudnutých škrekov.

Obmývam svoju dušu riekou…

A mlčím. Týram ticho. Prstami kreslím na vietor

zranenú nehu, vzlyk, čo mi slzy zaplietol.

:-)

Nebojte sa, nie je to môj momentálny duševný stav…

Je to už staršieho data, no kto vie prečo, som ich zatiaľ nezverejnila.