Rozprávkarka2

 predchádzajúca časť

Istý čas mal Berwyn, predmestie Chicaga, medzi emigrantami zvláštnu prezývku. Hovorili mu hlavné mesto strednej Európy. Za toto pomenovanie vďačilo jednoduchému faktu: usídlilo sa tu mnoho Slovákov, Čechov, Poliakov a Rusov. Mnohé ulice mali názvy uvedené dvojjazyčne. A bežne ste mohli vojsť do Reštaurácie starej matere alebo České hospůdky.

Emigranti prichádzali do Berwynu vo viacerých generačných vrstvách. Tí prví sem prišli ešte počas prvej veľkej svetovej hospodárskej krízy. Pracovali v miestnych továrňach a ich celoživotnou túžbou bolo dostať sa nazad do vlasti. Druhá generačná vlna prišla do Berwynu po šesťdesiatom ôsmom roku. Boli to zväčša mladí ľudia, ktorým sa podarilo utiecť spoza železnej opony. Mali za sebou niekoľkoročné pobyty v záchytných emigrantských táboroch (jeden z nich bol vo Viedni) a čakanie na letenky do vytúženej zasľúbenej zeme. Konečný cieľ svojej emigrácie mali vopred určený úradmi. Tak väčšina z nich doputovala do Berwynu.

V šesťdesiatom ôsmom roku utiekla z bývalého Československa aj mladá, dvadsaťročná Mariška. Nešla do emigrácie sama, ale so svojim manželom, jednoročným synčekom a švagrom.  Vysoká, štíhla, plavovlaska hneď urobila v Berwyne rozruch. Mala v sebe punc európskej krásy. Vedľa robustných a mohutných Američaniek vyzerala ako víla z rozprávky.

Prvé dva roky viedla Mariška v Berwyne pokojný život domácej panej. Mala dobrého manžela, ktorý sa snažil v tom ďalekom a cudzom svete udržovať príbuzenské zväzky a zaopatriť celú rodinu. Kúpil si malý domček. Aby vládal platiť hypotéku, našiel si dve zamestnania. Popri tom aj študoval. Mal síce diplom z Československa, ten však v Amerike neplatil. Bol stále preč a Mariške sa úloha domácej panej nepáčila. Na rozdiel od svojho manžela neovládala angličtinu. A tak sa cítila sama.

Zlé jazyky začali o nej klebetiť, že sa zaplietla s vlastným švagrom. A druhé dieťa, ktoré čakala, pripisovali jemu. Mariška sa nad to povzniesla. Rozhodla sa, že sa z nej stane pravá americká panička. Keď sa jej narodilo dieťa, zamestnala sa ako čašníčka v miestnej reštaurácii, ktorá patrila poľskému emigrantovi.

Čo čert nechcel, Mariška sa do svojho šéfa zaľúbila. V Amerike rozvod nie je žiaden problém. Robia to tak všetky paničky z holywoodských filmov. V Berwyne, ktorý žil družným rodinným životom, to však problém bol. Jej manžel najprv o rozvode nechcel nič počuť. Keď pochopil, že ho žena naozaj podvádza, vyhodil ju von z domu. Myslel si, že keď sa ocitne na ulici, zažije biedu a hlad, vráti sa k nemu.

Nestalo sa tak. Mariška naďalej žila život bohatej úspešnej americkej paničky. Preto jej aj prischla prezývka Panička. Do slovenského klubu chodila naďalej, ale už s novým manželom, Poliakom. Porodila mu dcérku.

Tým sa však hriechy krásnej Marišky neskončili. Po čase si našla nového partnera a opustila aj Poliaka. Nestarala sa o deti a preto ich súd pridelil jej prvému manželovi. Začala piť a podľahla alkoholu. Vymanila sa z tejto závislosti až po rokoch, keď dospeli jej synovia z prvého manželstva. Tí jej zaplatili niekoľkonásobné protialkoholické liečenie.

Aj jej americký sen sa skončil relatívne šťastne. Jej druhý manžel, Poliak, sa s ňou po čase pomeril a prijal ju nazad do svojho domu. Znovu sa zaňho vydala – už štvrtýkrát (medzičasom stihla absolvovať tretie manželstvo).

Dnes je z nej usadená, vážená pani v rokoch, aj v kilách. Po krásnej, štíhlej plavovlasej Mariške, ktorá pomotala hlavu všetkým, čo ju videli ako čašníčku v krátkej sukničke roznášať pivo v Poľskej reštaurácii, nič nezostalo. Len staré, zažltnuté fotografie.

pokračovanie