Rozprávkarka2

Predchádzajúca časť

Poďme sa desiatemu a jedenástemu storočiu pozrieť bližšie na zúbky.  Sú zaujímavé z viacerých dôvodov.

1. V slovenských učebniciach sa o nich pramálo píše. Pri klasickej výučbe dejepisu z ničoho nič máme v našich dejinách takmer dvojstoročnú dieru. Nezapláta ju tých pár viet o formovaní mladého Uhorského kráľovstva, vybudovanom na troskách Veľkej Moravy. Aj počas desiateho a jedenásteho storočia totiž žili na území Slovenska ľudia. Mali tu svojich vladykov, svoje hradiská, svoje pastviny, svoje rieky a hory, čo im dávali obživu. Kresťanstvo sa najmä severoslovenských a východoslovenských rodov pramálo dotklo.  Uctievali svojich pohanských bohov. Ďaleko väčší vplyv, ako nové náboženstvo, mala pre nich blízkosť veľkých kniežacích rodov v Krakowe a v Kyjeve.  Severné Slovensko spájali s Poliakmi úzke rodinné väzby. Hranice v tom teritorialnom určení, ako ich poznáme dnes, neexistovali.  Tak sa napríklad v žilinskej kotline usídlili rody, ktoré dnes súhrnne voláme Vislania, hoci ich dobové meno bolo iné. A ako vieme, Vislania obývali rozsiahle pastviny v povodí Visly, siahajúce od Krakowa až po stredný tok Váhu.
2. Zaujímavé je, že práve z obdobia desiateho a jedenásteho storočia nachádzame v území žilinskej kotliny zvýšený výskyt osídlení, čo znamená, že po bitke na Dunaji a zrade pražských kniežat  sa sem sťahuje centrálna politická moc bývalej Svätoplukovej ríše. Prečo práve sem? Nuž lebo blízko je Krakow, veľké sídlo mocného poľského rodu Piastovcov, pochádzal z neho aj knieža Meško, ktorý zrejme prijal utečencov pod svoje ochranné krídla. Pri takom hustom zaľudnení, ktoré sa v žilinskej kotline začína datovať práve od 10 storočia, by však kdesi malo byť aj sídlo politickej moci. A archeológia nám odkrýva prekvapenie: je, v tesnej blízkosti Žiliny, len pár kilometrov od nej.  Nad tokom Váhu sa tam na lesnatom kopci, nazývanom miestnymi Starý Vrch, pri obci Divina, nachádza staroslovienské hradisko. Mohutné. Skladá sa z dvoch častí, veľkého a malého. Pár kilometrov od neho, v obci Hliník, ktorá je dnes súčasťou Bytče, sa zas našli pozostatky veľkého staroslovienského sídliska.  Tak, ako aj iné obce, aj Hliník má svoje časti – nuž a táto sa volá Kľuky. Zvláštne. Kľak bol jedným zo škriatkov, čo posluhoval bohu Svarogovi. Poďme si trošku bližšie pozrieť tohto boha. V slovienskom panteone zaujíma podobné miesto, ako Hefaistos – čo znamená, že bol božský kováč. A Kľak mu slúžil na to, aby na jeho chrbte koval kovadlinu.  Ak meno toho Svarogovho služobníka nesie jedno z najrozsiahlejších staroslovanských sídlisk z prelomu 9 a 10 storočia, tak je zrejme, že kdesi musel byť aj chrám, kde sa Svarog uctieval. Všetky cesty vedú do Ríma – tak znelo kedysi antické príslovie. My by sme mohli povedať, že vedú do Diviny.

pokračovanie

Použitá literatúra:

Kosmas: kronika Česká, Gall Anonym: Kronika poľských vojvodcov a kráľov, Anonym: Kronika anonymného notára kráľa Belu, Pramene k dejinám Slovenska, II. diel – Slovensko očami cudzincov

Fotografia:

poľské knieža Meško