Rozprávkarka2

Každý, kto vstupuje do virtuálu so snahou prezentovať niečo zo svojho vnútra, je vlastne malý exhibicionista. Inak by nedával svoje veci do verejného priestoru, kde sa k ním môžu všetci vyjadriť. A ten, kto publikuje pravideľne, sa chtiac či nechtiac, úmyselne, či neúmyselne, stáva verejnou osobou. Človekom, ktorý má okrem srdca na vystretej dlani aj celé svoje ja. V písmenkách sa nič nedá skryť a utajiť. Odhalia povahu lepšie, než detektor lži.

Najväčšími písmenkovými borcami sú zrejme blogeri. Pravdaže, nájdu sa aj iní závisláci, čo celé dni presedia nad riadkami kníh – spisovatelia, novinári. Možno toho vyprodukujú viac, od blogerov ich však líši jedna zásadná vec – píšu za peniaze. Kym blogeri tvoria zadarmo. Jedinou ich odmenou je kolektív ,,podobne postihnutých“, medzi ktorými sa ocitli a ktorí sa im časom stanú blízkymi, hoci ich predtým nikdy nevideli. Podobná záľuba ich spája do virtuálnej rodiny, ktorá má mnohé atribúty naozajstnej rodiny. Vzniká tam mnoho pozitívnych vzťahov – priateľstvá, lásky, ale aj negatívne, odpor, pohŕdanie, závisť. Je však ešte jeden motív, pre ktorí blogeri píšu zadarmo, ktorý je (aspoň pre niektorých), omnoho silnejší. A tým sú čitatelia. Na rozdiel od kníh a časopisov sú interaktívni, vstupujú rovno do tvorivého procesu, ktorý sa blogerovi prave ,,krúti“ v hlave a často mení jeho pripravované zámery. Čitatelia sú vlastne jedinou blogerovou odmenou. Čím je ich viac, tým má jeho písanie väčší zmysel.

Pred troma mesiacmi a piatimi dňami som publikovala v našom novovzniknutom blogovisku www.blog.pravda.sk svoj prvý článok – Rozprávku o šípovej ruži. Dnes môžem bilancovať.

Tri mesiace a päť dní – to je 50 459 kliknutí, 103 článkov, 1437 komentárov.

Som dojatá, lebo vďaka tým, čo si moje články odťukli, sa môj www.rozpravkarka2.blog.pravda.sk stal zrejme v tomto blogovisku najotváranejší (ak sa mýlim, rada sa nechám opraviť). Aj keby to však nebolo tak, mám za čo ďakovať. Tie tri mesiace ma obohatili o nových, pozitívnych ľudí, dali mi nové priateľstvá, ale zároveň ma prinútili pozrieť sa cez iné okuliare aj na tie staré. Až na pár škrabancov na duši to bolo krásne obdobie, plné objavovania.

Ďakujem všetkým čitateľom, svojim priateľom blogerom a priateľkám blogerkám, že mi ho dali.