Rozprávkarka2

Písala som ju tesne pred maturitou, spolu s množstvom ďalších básní… Už by som sa nechcela zaľúbiť tak, ako vtedy…

Reklamy hádžu svoje svetlá.

Biela tma. Husle vĺn.

Noc, keď svietia slnečnice.

Stúpa vo mne

príliv tvojich dlaní.

A bezzubo sa smeje

hypnotický spln.

Rozprestri vo mne klenbu nežnú,

nech je mi z toho nesmierne

a bielo.

Vzprieč sa mi v ústach,

preteč mojim telom

a nestrácaj sa v povetrí.

Čo keby sme sa viacej nestretli?

x     x     x

Ukryjeme sa v pavučine.

Nemysli na nič iné,

tu nezáleží na tom,

kto, čo, s kým…

Potichúčky ťa oslovím.

A celý čas si budeme očiť oči.

Aby sme mali dušu na mieste

a dlhú nežnosť v rukách.

Zaiskrí na nás

sýtomodrá lúka.

Výjdeme z iskier pekne nasucho,

nebudeme mať nikde konca – kraja…

My dvaja…

(zo zbierky Opakovaný záber)