Rozprávkarka2

Predchádzajúca časť

Stalo to, čoho sa jeho otec bál. Do Adamovho  srdca vstúpila túžba po peniazoch. Zažiadalo sa mu krásnou ženou pochváliť. Začal ju vodiť medzi zemanov. Tí nevedeli z Magdalénky oči spustiť. Zato ich ženy začali nad ňou nosom ohŕňať.

„Je chudobnejšia ako myš,“ hovorili si. „Nevesta bez majetku a bez vena!“

Ich slová zavial vietor do Adamových uší. Zamrzelo ho, že si vzal za ženu chudobné dievča z  Jablonového. Začal si takú voľbu vyčítať. Najprv len sebe, potom aj Magdalénke. Tej okamžite vyhŕkli slzy do očí. Nechcela ale, aby ju muž videl plakať. Vybehla z kaštieľa von, kam ju niesli nohy. Ocitla sa pri starom platane. Sadla si k nemu a dala voľný prechod svojmu žiaľu. Ako tak plakala, strom nežne nad ňu zohol konáre a prihovoril sa jej:

„Neplač, Magdalénka. Budeš mať veno, ktoré ti Adam vyčíta. Pohľadaj vlasy z konského chvosta. Upleť z nich osídla na vtáky. Natri ich lepom a polož do mojej koruny. Potom si sadni pod kmeň a spievaj. Na tvoj spev priletí veľa vtákov. Nezabíjaj ich, ale zavri do klietky. Predaj ich všetky na jarmoku. Peniaze, ktoré za ne dostaneš, budú na tvoje veno.“

Prekvapená Magdalénka urobila, ako jej platan kázal. Uplietla vtáčie osídla a položila ich do jeho koruny. Kým nespievala, nepriletel žiaden vták. Ako však zanôtila prvú pesničku, zleteli sa k nej čvíkoty, vrabce a sýkorky. Naradovane ich vložila do klietky a odniesla na jarmok. Dostala za ne slušnú kôpku peňazí. Ešte v ten deň ich položila pred Adama. Nemala to tak urobiť, chúďa, pretože Adamovo srdce medzi tým celkom pohltila chamtivosť. Namiesto toho, aby sa žene pekne poďakoval, oboril sa na ňu, že peniaze ukradla. Nadarmo sa mu zaprisahávala, že sa cudzieho vôbec nedotkla! Neveril jej. Zavolal pandúrov  a prikázal im, aby zlodejku posadili do temnice. Vraj takú ženu nechce a radšej si inú, z urodzenejšieho rodu pohľadá.

Len čo však pandúri položili na Magdalenku ruky, stala sa čudná vec. Premenila sa na čvíkotu, čo prenikavo zaspievala, a vzlietla do neba. Letela čoraz vyššie, až kým z nej nezostala malá bodka. V tej chvíli udrel z neba hrom. Oblohu preťal blesk, nešiel však z oblakov dole na zem, ale zo zeme do oblakov. To práve z platanu odišla duša starého zemana. Až vtedy sa Adam spamätal. Horko zaplakal a rozbehol sa k stromu, aby ho poprosil o radu. Našiel strom po koreň rozčesnutý a vyschnutý.

Nešťastný Adam sa vybral do sveta a odvtedy ho v Jablonovom nikto nevidel.

Hovorí sa, že hľadá čvíkotu s Magdalénkinym hlasom. Nie je však sám. Hľadajú ju aj vtáčnici, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť. Stačí ju chytiť a dať do vábnika pod jablonovickým platanom. Na spev zázračnej čvíkoty sa zletia všetky vtáky sveta. Neodletia ani vtedy, keď sa ich dotkne ľudská ruka. Sú opantané Magdalénkiným prekrásnym hlasom. No po čvíkote nezostala už ani bodka na nebi. A po zázračnom platane len táto takmer zabudnutá povesť.

Koniec