Rozprávkarka2

Konečne je slnka viac než dosť, kto by sedel pri počítači? Nuž som si povedala, že odolám eventuálnym lákadlam virtuálu, hroziacim búrko-hádkam, nástahám, či iným pokušeniam a vybrala som sa do mesta. Dobre som spravila. V Žiline totiž máme Staromestské slávnosti. Obidve námestia sú plné stánkov, oči sa majú na čom pásť. Aj moje sa pásli. Na slovenských výrobkoch a rukách, čo ich vytvorili. Keď som videla, čo všetko tie ruky dokážu, ako pracujú s drevom, drôtom, slamou, kožou, kovom, tak som si povedala – máme byť na čo hrdí. Slovač je naučená na poctivé remeslo. Najviac sa mi páčilo, že celá atmosféra bola taká rýdzo slovenská. Tiekla staroslovanská medovina, piekli sa medovníčky, rozvoniavalo korenie.

Načo ďalšie slová? Fotky povedia viac (ale sú len z mobilu…)

 Ujo nitkár robí z farebných nití takéto krásne obrázky…

Tu je zas babka korenárka… Bylinky na koreniny si pestuje doma, v záhrade…

Tu je zas ujo slamenár… pletie zo slamy samé parády…

Tento ujo zas robí turecký med … a vraj ho predáva v celej Európe…

 Aj takýchto rozkošných ježkov dokážu urobiť šikovné slovenské ručičky… Nech sú blahoslavené!

Ťažká diléma… Čo z tých parád kúpiť?

:-)))

Nuž a touto fotoreportážou sa lúčim. Takže hurá na reál… :-))) Idem nazad na staromestské slávnosti. Napijem sa medovinky, kúpim si turecký med aj cukrovú vatu. Všetkým, čo dnes musíte stráviť čas za počítačom, želám radosť z písmeniek a zo slov, aby sa vám v duši neusádzala závisť, aby ste dopriali iným to, čo doprajete aj sebe, aby ste písali pre potešenie, nie pre poburovanie iných.

:-))

Pekný slniečkový deň