Nedeľná báseň: čosi cudzie
30. mája 2010 16:31,
Prečítané 3 132x,
rozpravkarka2,
Básne
Tvoj smútok soľou nehy zrosím,
rozprávku vo mne tepny vyzvonia,
v ktorej sa túlaš sám a bosý,
v ktorej som dažďu podobná…
Iba čas kvapne kdesi do povetria,
Iba psi čosi cudzie zvetria
v ovzduší,
a zmĺknu brezy staré…
Iba mne bude, iba mne bude úzko na duši.
Šepot včiel do úst poukrývať,
ako keď povieš: moja clivá…
Ryšavý vietor ostro vyzváňa.
Pichľavá úzkosť nášho poznania:
Čo bude ďalej…
(Zo zbierky Madona v hmlách)
26.10.2025
https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared Zhudobnené básne
21.10.2025
Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
22.12.2023
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
haber pekné * ...
rozpravkarka2 Už idem spať. Je ...
jurajikovac :-) :-) :-( ...
rozpravkarka2 Hmm... Minule si ma ...
jurajikovac neboj ,ja mám prístup ...
Celá debata | RSS tejto debaty