Ako ma včera večer prepadol jeden bloger, ja som z toho dostala šok a môj muž ešte väčší…

Mám rada také dni, aké sú teraz. Slniečko, slniečko, ešte raz slniečko, a k tomu more modrej oblohy. Vtedy sa cítim čulá ako rybička a deň by pre mňa mohol mať miesto 24 hodín 48. Všetko stíham… Nepotím sa, som slnkofilná a keby sa dalo, tak by som chodila po svete len v svojej opálenej koži.

:-)) Viem, nedá sa.Nuž som sa včera obliekla len do tričôčka a kraťasiek, ktoré mi mimochodom doobeda kúpil môj Peťo – a cítila som sa v nich veľmo fajn. Robila som marhuľový likér podľa receptu, ktorý som dostala v Chorvátsku. To znamená, že som čistila marhule, odkôskovávala ich a ruky mala krásne voňavé od marhuľovej šťavy. No a potom som trošku pedálovala na mojom stacionári…

 

… keď tu zrazí zvoní zvonček. Môj Peťo, drôtikový majster, urobil taký, čo mení melódie. Čím viac zvoníte, tým viac pesničiek hrá. Také tie country. Tie mám rada. Lenže teraz zvonil len krátko. Peťo sa vybral k bránke, ja som ďalej pedálovala, myslela som si, že niekto ide za ním, často chodia k nám domov jeho zákazníci, keď potrebujú niečo opraviť. Spoza bránky sa ozvalo: hľadám pani… a za tým moje meno. Nuž som zo svojho stacionára zliezla, idem k bráničke aj ja… a pozerám, pozerám, oči dokorán, čože to tam stojím za chlapisko ako dub – a hlavne, čo so mnou chce! Hneď mi hlavou prebehli všetky prehrešky, ktoré som v ten deň spravila, a potom aj tie, čo som spravila cez týždeň.

Chlapisko sa na mňa pozerá, usmieva sa a potom povie:

,,Tak toto je tá rozprávková záhrada… Hneď som to vedel, že som doma, keď som ju uvidel.“

Nuž, zostala som mierne zošokovaná. Cudzí muž v mojej bránke – a vraví, že je doma. A navyše sa usmieva.

Potom však povedal:

,,Som Juraji…“

Mne sa uľavilo, môjmu Peťovi nie. Odkiaľ mal vedieť, kto je Juraji, keď na môj blog nechodí a celé blogovanie  považuje za zbytočnosť?

Šoková situácia pokračovala. Nevedela som, čo robiť… Juraji v životnej, či skôr nadživotnej veľkosti… tu… teraz… Len tak… Ako hrom z čistého neba…

Zavolala som ho ďalej do záhrady a utekala za Peťom vysvetľovať, kto je a čo je. Iste, mohlo sa to zvládnuť aj bez toho šoku – nuž ale môj Peťo býva občas mierne žiarlivý, ako správna štipľavá paprika, tak som považovala za potrebné čím skôr mu povedať, odkiaľ sa tu Juraji vzal. Zobral to statočne. Ponúkol sa, že navarí kávu. Kým ju varil, tak to predýchal. A ja som sa mohla konečne venovať Jurajimu.

Prvý šok vystriedala radosť. Nuž áno, tešila som sa, že ho vidím aj naživo, nášho blogového maliara, skvelého fotografa s citlivým okom pre krásu. Prišiel len na skok, vypil kávu, dal si pohár mojej bazovej malinovky – a odišiel.

Dúfam, že mi ten prvotný šok prepáči – desať minút som mu totiž vykala, čo som sa nevedela celkom zorientovať. Až potom mi to došlo: aha – veď to je tvoj kamarát z virtuálu a toľkokrát si mu vravela, aby prišiel, keď pôjde cez Žilinu…

 

Mám rada stretnutia s virtuálnymi priateľmi. Vždy som počas nich spoznala zaujímavých a skvelých ľudí. Len svojho Peťa musím naučiť zvládať tie šokové situácie… Keď sa u nás objaví niekto, o kom nemá žiaden šajn. Zvyká si. Možno, že ho to občas naučí pozrieť sa aj na môj blog, aby vedel, čo tam vystrájam… :-)

Vianočná báseň

22.12.2023

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]

Ne/STRETNUTIE

07.04.2023

„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.

Dievčatko a zápalka

14.03.2023

„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“

Július Buchta

Primátor Revúcej sa ospravedlnil za nehodu, po ktorej nafúkal. Stále ju vyšetrujú

26.08.2025 11:08

Nehodu označil za škodovú udalosť, po ktorej si uvedomil, že „byť primátorom je i to tom prijať zodpovednosť, postaviť sa problému priamo a prijať opatrenia“.

Ide o pravdu, Branislav Gröhling

Gröhling v Ide o pravdu: O kandidátke SaS rozhodujem ja, za Sulíkom dávam bodku. Chceme znovu zaviesť rovnú daň

26.08.2025 11:00

Richard Sulík sa sám rozhodol. V politike neexistuje, že idem si niekam oddýchnuť a potom sa vrátim, uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

sered, muzeum holokaustu, holokaust, pracovny tabor, koncentracny tabor, alojz brunner,

Špecializovaný trestný súd uznal pedagóga Jána D. za vinného pre spochybňovanie holokaustu

26.08.2025 10:42

Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal, obhajca obžalovaného si ponechal lehotu na prípadné podanie odvolania.

rozpravkarka2

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 370
Celková čítanosť: 1440729x
Priemerná čítanosť článkov: 3894x

Autor blogu