Rozprávkarka2

Po páde železnej opony sa u nás vyrojilo množstvo menšinových náboženských hnutí, z ktorých väčšina hlása, že je tou ,,pravou“ Kristovou cirkvou. Mnohé z nich prišli zo západu, niektoré spoza oceánu. Sú aj také, ktoré sa u nás snažili šíriť svoju činnosť už počas totality ako pololegálne, často aj ilegálne hnutia, ktorým štát neudelil štatút cirkvi a dostali ho až po roku  1989. Všetky sa hlásia k reformácii a všetky sa snažia rozšíriť svoje pôsobenie na nové miesta a obohatiť sa o nových členov. Kde kto považuje menšinové cirkvi z okruhu reformácie za sektárske. Ľudia sa voči ním správajú opatrne a iba tí, ktorí s takýmto druhom náboženských hnutí a ich misiami nemajú žiadne skúsenosti, sú k nim otvorení a dôverčiví.

Dnes je však už ťažké rozoznať, koho skutočne zaradiť medzi sektárov a koho medzi progresívne cirkvi. Všetky nové náboženské hnutia sa snažia o to, aby upútali svoje potencionálne ovečky. Pred dvadsiatimi rokmi k nám vtrhli ako povodeň, využívajúc demokraciu a informačný smäd po tom, čo totalitná doktrína dovtedy ,,neodporúčala“, respektíve zakazovala. Po dvadsiatich rokoch sa však aj smäd naplnil a dnes nám nepripadá nezvyčajné, keď vidíme na rohu ulíc postávať Jehovistov, alebo čítame o evanjelizáciách, či misijných stretnutiach rôznych kazateľov. Niektoré náboženské hnutia však ešte stále majú príchuť exotiky, až zakázaného ovocia. Patria k ním aj Mormoni.

Stretla som sa včera, s dvomi. Išla som na zmrzlinu so svojim Peťom. Bol krásny, teplý večer, tak sme si sadli na námestie a vychutnávali sme pohodu. Vedľa nás, na vedľajšej lavičke, sedelo mladé, plavovlasé dievča. Čítalo si. Zrazu sa pri nej zastavili dvaja muži, v obleku, bielej košeli a kravatách. Prihovorili sa jej peknou, ale lámanou slovenčinou.

,,Jehovisti!“ to bolo prvé, čo som si pomyslela. A sledovala som, ako sa dievča zachová. Myslela som si, že sa nenechá ,,otravovať“, zdvihne sa a odíde. Na moje prekvapenie ich počúvala, usmievala sa, a odišla až potom, keď jej zazvonil mobil, čo jej pripomenul nejaké stretnutie.

Dvojica mladých mužov zamierila smerom k nám. Pripravila som sa na to, že ich slušne, ale rázne odbijem. Začali však celkom netradične: ponúkli výučbu angličtiny – zadarmo. Nuž, chytila som sa na navijak a bola som zvedavá, kto sú a čo sú. Mormoni.

Tak toto náboženské hnutie som trochu poznala – pravdaže, z filmov, kníh a kusých správ, kde sa hovorilo o ich mnohoženstve a zvláštnom spôsobe života. Mladí muži, mimochodom, boli z Utahu, sa mi však zasmiali priamo do tváre, že sú to iba povedačky, že sú Kristovou cirkvou, používajú elektriku, majú len jednu ženu a že keď prídem na ich kurz, nikto ma nebude znásilňovať, aby som vstúpila k ním.

Dali mi vizitku s adresou, telefónnym číslom, aj odkazom na stránku. No a ja som teraz zvedavá, čo sú tí Mormoni vlastne zač. V Žiline je ich vraj šestnásť… Za dva roky misie. Nie je to veľa, ale na druhej strane to zas svedčí o tom, že ich misijné akcie nie sú násilné a že sa zameriavajú aj na iné činnosti, ako je napríklad vzdelávanie. Viem, nemám príliš na výber… Asi si naťukám tú stránku, čo mám na ich vizitke a k tomu pár ďalších, nech sa dozviem, či sú nebezpeční sektári, alebo moderná, reformovaná cirkev.