Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
rozpravkarka2 Martinko, no, akokoľvek,... ...
martins Zuzka, krásne, jemné - ...
Celá debata | RSS tejto debaty