Z objatia lesa zaškriekal neviditeľný páv, Pod nohami mi plačú spomienky trávy, Smútia za odchádzajúcim letom, Jeseň je okúzlená dažďom, Mokrá A nežná, No ja sa dožadujem neba, Ešte je príliš skoro na zimu, Nechcem mať zo srdca Jazero s mŕtvou vodou, Ktorá sa nepremení na živú, A tak sa rozprávam s lesom, Tlmočím mu tajnú reč mojej krvi, Príbeh o dyme, čo prestal čakať Na prebudenie pahreby, Príbeh o láske, čo sa stala dymom, zatúlala sa, prikryla sa lístím, Nie Boh, Les vie, kam…
Belívko, kdeže, to sa ešte len rozbieham...... ...
A ešte mi chýba Teológ... Aj s ním ...
Pekné zavŕšenie pastierkiných pávov... ...
Juraji, múzy je viac než dosť, tá ...
Ahoj Predstav si, že som za ten čas ...
Celá debata | RSS tejto debaty