Založ si blog

Dievčatko s čarodejnou zápalkou

Včera sme sa s LaLunou dohodli, že sa pokúsime zmeniť zlé na dobré a smutné na veselé. Tak som sa trochu rozhliadla – po rozprávkach. Vybrala som si tú najsmutnejšiu, ktorú poznám – Dievčatko so zápalkami. A trochu som ju zmenila…

Sedelo len tak na chodníku. Podľa rozprávky bola zima a snežilo. Aj v skutočnosti bola zima (v jej duši) a snežila samota so smútkom. Dievčatko sedelo na chodníku, sledovalo všetkých, čo putovali okolo. Išla tadiaľ pani, nahlas sa smiala a doširoka rozkladala rukami. Jej smiech však nebol dobrý. Neprinášal úľavu. Mal v sebe plno pichliačov. Ako jež, čo sa zvinie do klbka. Ako šupka z gaštanov. Pani nemala meno a tak ju dievčatko pomenovalo Výsmech. Zavrelo oči a počúvalo, kedy sa Výsmech vytratí z ulice.

Potom šiel tadiaľ pán. Ani on nemal meno. Ale mal dôležitý krok. Vyťukával si do rytmu zlatým hrotom vychádzkovej paličky. Dievčatko aj jemu dalo meno: Bohatstvo. Onedlho sa tam objavila slečna s nenásytnými očami. Ohmatávala zrakom všetko, čo uvidela. Meno mala napísané v tých nedočkavých, nenásytných očiach: Chamtivosť. Čoho sa dotkla, to osivelo.

Išiel tým smerom aj starec. Mal ruku vo vrecku a držal v prstoch posledné dve mince, čo mu zostali. Leštil ich medzi ukazováčikom a palcom. Vo vrecku mal dieru. Jedna minca mu vypadla – rovno pred dievčatko.  Chcelo mu povedať – ďakujem, no starec sa zohol a vložil si mincu nazad do vrecka. A kráčal ďalej.

Dievčatko chvíľu rozmýšľalo, aké meno mu dať. Lakomec? Ťažko sa rozdáva z mála… Napokon sa mu rozhodlo dať meno Zúfalstvo. Ani nie tak kvôli nemu, ako kvôli sebe. Nemať nič a nedostať nič je ako snívať o chlebe a zobudiť sa hladná… Na kraji chodníka, kde chodí veľa ľudí.

 ,,Všetkým som dalo mená!“ pomyslelo si dievčatko. ,,Iba sebe nie.“

Samota, Smútok, Bolesť, Žiaľ… Napadlo ho veľa mien. No ani jedno nebolo hodné poslednej zápalky. Preto si napokon dalo meno Nádej.

Nádej vytiahla zápalku. Priložila ku krabičke a škrtla. Vzbĺkol plamienok. Najprv len maličký, trasľavý, nesmelý, zohnutý ako ona k zemi. No potom sa vzpriamil. A horel naplno.

V jeho svetle čakala, kto sa ku nej vráti.

Zo začiatku nik nechodil. Preto si Nádej myslela, že svetlo zhltne  tma. Ale plamienok stále horel. Dievčatko totiž nevedelo, že má v krabičke čarodejnú zápalku. Takú, čo nikdy nezhorí. Čo večne svieti a všetko mení. Plamienok najprv uvidela pani Výsmech. Vrátila sa a jej smiech zrazu znel inak. Úprimne. Dievčatko jej mohlo dať nové meno. Radosť.

Potom sa vrátil aj pán s vychádzkovou paličkou.  Zastavil sa a opýtal sa:

,,Nepotrebuješ niečo, maličká?“

Dievčatko mohlo zmeniť aj jemu meno a nazvala ho Sústrasť.

Onedlho sa objavila aj slečna s nenásytnými očami. Chamtivosť sa z jej zraku vytratila, objavila sa v ňom ochota:

,,Nemala by si tu byť  takto sama… Ak chceš, môžeme sa ísť posadiť spolu do parku na lavičku a porozprávať sa.“ povedala.

Dievčatko ju premenovalo podľa toho, čo objavilo v jej očiach. Dala jej meno Pomoc. Celkom nakoniec prišiel starec. Ešte vždy šúchal medzi prstami svoje dve mince. Zastavil sa, aj prihovoril:

,,Dlho som na ne šetril… Život je ťažký, dievčatko. Odtŕhal som si od úst, len aby som mal odložené na starobu. No vidí sa mi, že tebe je ťažšie ako mne.“

Vytiahol jednu z mincí a podával ju dievčatku.  To k nemu zdvihlo oči a s tichým úsmevom odvetilo:

,,Nechajte si ju… Mne stačí moja zápalka.“

,,Vieš, že máš pravdu?“ zahanbil sa starec. ,,Všetci sme ťa považovali za žobráčku a úbožiačku. No ty máš najväčší poklad. Schopnosť meniť zlé na dobré. Kiež by si bola moja vnučka.“

,,Kiež by…“ vzdychlo si dievčatko.

,,Nech je tak, ako chceme obaja.“ usmial sa starec. ,,Môžeš ísť so mnou. Nemám síce prepychový palác, ale posteľ na spanie a tanier teplej polievky sa nájde.“

Teraz kráčajú spolu mestom. Ruka v ruke. Starec a dievčatko s čarodejnou zápalkou. O meno sa podelili. Volajú sa Spolupatričnosť.

 

 

 

 


Vianočná báseň

22.12.2023

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]

Ne/STRETNUTIE

07.04.2023

„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.

Dievčatko a zápalka

14.03.2023

„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“

Saleziáni, majstrovstvá Slovenska, hokejbal, kategória U15, Nová Dubnica, mReportér

Aj kresťania sa vedia zabávať. Po omši to roztočili s hokejkami na ihrisku

24.04.2024 05:00

Zábery z vydarenej akcie zachytil mReportér Daniel Imriška.

nemecko, polícia, polizei

Nemecká polícia zastrelila muža, ktorý sa s mačetou vyhrážal v knižnici

23.04.2024 23:40

Podľa vyhlásenia bol tento muž polícii známy už skôr. Jeho motív vyhrážania sa v knižnici zatiaľ nie je objasnený.

Systém Patriot, PVO

Le Monde: Mnohé krajiny EÚ sa nechcú s Kyjevom deliť o svoju protivzdušnú obranu

23.04.2024 21:45

Šéfovia vlád jednotlivých krajín si dávali dobrý pozor, aby neurobili žiadny konkrétny sľub.

Izrael Palestína Gaza Hamas Rukojemníci Prepustenie

Vojna v Gaze trvá 200 dní. Izrael zosilnil údery, nariadil nové evakuácie na severe

23.04.2024 20:55

Ostreľovanie severu palestínskeho územia bolo za posledný deň jedno z najintenzívnejších od začiatku vojny.

rozpravkarka2

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 370
Celková čítanosť: 1334788x
Priemerná čítanosť článkov: 3608x

Autor blogu