Rozprávkarka2

 V summerskom meste Lagaš kedysi panovala kráľovná Urrata. Bola nielen mladá a krásna, ale aj múdra. Rozhodla sa, že si nájde dobrého ministra financií, ktorý by jej pomohol vládnuť. Nechcela však vyberať len podľa farby očí či pekných slov. Každého uchádzača, čo sa chcel stať ministrom, si najprv predvolala a dlho sa s ním rozprávala. Zvažovala, rozmýšľala, triedila, vyberala, až jej zostali iba dvaja uchádzači: Nur Addad a Ki pur.  Najprv si predvolala Ki pura a vraví mu:

,,Predstav si, že si chudobný roľník. Úrodu ti zničili povodne. Tvoja žena má poslednú hrsť zrna.  Tvoje deti hladujú a žobrú pred bránami mesta.  Darujem ti ovcu. Čo s ňou spravíš?“

Ki pur  bez zaváhania zvolal:

,,Čoby som robil? Zabil by som ju, odral z kože a prikázal žene, nech upečie mäso. Všetci by sme sa dosýta najedli.“

Ten istý príbeh o chvíľu neskôr povedala  kráľovná aj druhému uchádzačovi, Nur Addadovi. Ten chvíľu rozmýšľal a potom vraví:

,,Nakŕmil by som ovcu poslednou hrsťou zrna. Neskôr by som jej pohľadal trávu, z ktorej by mala hustú vlnu. Tú by som potom ostrihal a poprosil ženu, nech ju ide predať na trh. Utŕžené peniaze by som rozdelil na dve časti. Z jednej polovice by som kúpil zrno, z druhej múku a olej. Zrno by som zasial do zeme a z oleja a múky by moja žena napiekla placky. Nasýtili by sme sa a išli znovu napásť  ovcu. Po čase by sme ju zase ostrihali a zase predali jej vlnu na trhu. No múku by sme už nemuseli kupovať, lebo by  sme mali vlastnú, zo zrna, čo sme zasiali. Namiesto nej by som si kúpil barana. A o rok by sme mali malé ovčie stádo,  zrno na siatie, múku na placky, možno aj malé jahniatko na pekáč.“

,,Ty budeš ministrom financií.“ rozhodla kráľovná a ukazuje na Nur Addada.

Ten sa potešil a hneď šiel zvestovať novinu Ki purovi. No jemu sa voľba kráľovnej nepáčila. Dobehol pred trón a tam prosí, žobre, aby si to ešte rozmyslela:

,,Takému mizernému ministrovi ako si ty, by som svoju krajinu nikdy nezverila.“  odmietla ho kráľovná. ,,Veď ty  by si sa k ľuďom správal ako k tej ovci: úplne by si ich odral z kože.“

….

Táto  ,,prúpovidka“ je napísaná na hlinených tabuľkách, ktoré sa našli pri vykopávkach v summerskom meste Lagaš. Je stará niekoľko tisícročí, ale ktovie, možno by bola aktuálna aj dnes!

Hlinená tabuľka zo summerského mesta Lagaš.