Rozprávkarka2

V skratke sa vrátim k príbehu (Peklo svadobnej noci), ktorý som začala uverejňovať včera.

ON je rozvedený muž, čerstvý tridsiatnik. ONA je mladé dvadsaťdvaročné dievča, ktoré sa zaľúbi. Do MUŽA, ktorý je celkom iný, ako ostatní. ON jej navrhne rýchlu a tichú svadbu. ONA súhlasí, veď ho má rada. Všetko jej pripadá ako v rozprávke, až na jednu maličkosť: ON sa jej až do svadby vôbec nedotkne. A počas svadobnej noci zistí, že kúpila mačku vo vreci.

Píše sa rok 2011. Mohlo by sa stať, že takéto príbehy skôr patria do ríše fantázie. Dnešní mladí ľudia vyrástli v období sexuálnej revolúcie a sex pred svadbou je úplne normálna vec.

Nie je. Aspoň nie pre všetkých.

Existuje totiž požiadavka cirkvi voči svojim ovečkám, ktorá sa dá charakterizovať štyrmi slovami: pohlavná zdržanlivosť pred svadbou. A tí, ktorí o sebe vravia, že sú úprimne veriaci, ju jednoducho dodržiavajú.  V našej najväčšej cirkvi (rímsko-katolíckej) nedodržanie tejto požiadavky nie je sankcionované, je totiž príliš veľká na to, aby páni farári mohli ustrážiť každú svoju ovečku. Máme tu však množstvo menšinových cirkví, od Apoštolskej počnúc, až po Cirkev bratskú, kde sa ich členovia tejto extrémnej požiadavke podriaďujú.

Možno si niekto položí otázku: naozaj? Veď sex pred svadbou sa dá tak ľahko utajiť…

Spomínam si na mladú dvojicu. On študoval teológiu, mal sa stať kazateľom v Cirkvi bratskej. Ona zas bola dcérou kazateľa, ktorý slúžil v Bratislave. Spoznali sa na letnom sústredení, evanjelizácii nejakého amerického misionára, ktorý prišiel k nám loviť slovenské dušičky do veľkého košiara ,,jedinej pravej cirkvi“. Obaja boli mladí a až do tých čias zdržanliví. Ale hlas prírody  bol silnejší. Stalo sa to, čo cirkev považovala za hriech: mali spolu pohlavný styk pred svadbou. Počas tej evanjelizácie (tá sa totiž odohrávala uprostred krásnych slovenských hôr, bol to vlastne letný kemp s bezplatnou výučbou angličtiny). Ktosi ich pritom načapal – a oheň bol na streche.

Ešte aj dnes existuje čosi, ako verejná spoveď.  Na ktorej sa priznáte, že ste tá najväčšia hriešnica/najväčší smilník pod slnkom. Proste vystúpite na pódium a poviete to pred stovkou, pred dvoma stovkami, troma stovkami ľudí. Čo vás k tomu prinúti? Rodinné prostredie, dlhotrvajúca manipulácia s vaším myslením, a čo ja viem čo ešte… Dievča s chlapcom sa po absolvovaní takejto spovede ,,museli“ vziať . Termín svadby – čo najrýchlejší.  Bez toho, aby sa trochu lepšie spoznali. Sú spolu doteraz, ale či sú šťastní? To vedia len oni.

A ešte k tým evanjelizáciám. Je to jedna z najobľúbenejších foriem misijných snažení. Ponúknuť niečo atraktívne a lacné. K takým letné tábory s bezplatnou výučbou angličtiny iste patria. Sú ale sieťou, do ktorej sa cirkevné spoločenstvá snažia uloviť najmä mladých ľudí. Veď kto by také čosi neprijal?  Na takýchto akciách sa často krát stretávame aj s javom, ktorý veriaci nazývajú ,,obrátenie“.  Ďalší príklad: mladý muž žil až do svojej tridsiatky bohémskym spôsobom života. Oženil sa v dvadsiatke, rozviedol sa v dvadsať trojke. Ešte pár rokov po rozvode si užíval, no potom ho na niektorom z takýchto ,,evanjelizačných táborov“ ulovili cirkevníci. Po dvoch týždňoch bol z neho príkladný veriaci, ktorý sa rozhodol dodržiavať požiadavky cirkvi. Nuž a k tým patrí aj pohlavná zdržanlivosť pred svadbou.  Aký bude jeho ďalší život? A ako dlho vydrží žiť ,,po novom“?

Niektorí zevanjelizovaní tak žijú až do konca – a k takémuto spôsobu života vedú aj svojich partnerov a rodiny, často krát bez toho, aby oni mali o to skutočný záujem.

Osobitnou kategóriou v tomto prípade sú ,,zevanjelizované a obrátené“ ženy. Mnoho menšinových cirkví totiž kladie na ženy zvláštnu podmienku:  byť ženou bez pracovných ambícii a žiť podľa Písma svätého. To znamená, zostať doma pri deťoch, až kým nevyletia z hniezda (čiže až do ich dospelosti), odoprieť si všetko mimo rodiny, oblúkom sa vyhnúť istým typom zamestnania, ktoré by mohli priviesť k ,,pokúšaniu“.  Vyhnúť sa vlastne všetkému, čo by mohlo pokúšať mužov: minisukniam, ramienkovým tričkám, sexi šatočkám, spoločnému kúpaniu v bazéne, atď, atď…

Že niečo také neexistuje?

Ale existuje!  Stačí zaklopať na dvere hociktorej menšinovej cirkvi a pozrieť sa jej trochu pod pokrievku. Tam sa tých ,,abnormalít“ nájde viac než dosť.

No, proste, čo povedať na záver: mám takýchto ,,obrátencov“ priamo v rodine. A keď sa neprispôsobite ich novému modelu života, tak žiť s nimi vôbec nie je ľahké.