Neviem, kam zmizli staré mamy,
Čo mali v očiach teplo oráčin
Vo vráskach vôňu čerstvej slamy
A v srdci biely obláčik.
Večer sa mlčky premieňali
Na naškrobené vankúše,
Vpáperili sa do snov malých
Pokornou nehou ľudských svetlušiek.
Dotkli sa srdca tichým hlasom,
Závanom včiel ho oviali
A vošli doňho s Otčenášom,
Krotili láskou
Vzbúrené detské prívaly.
Možno, že vrástli do obilia
A každý deň ich máme na stole.
Možno im bola dlhá chvíľa.
Zasypala ich zima
V Ladovom snežnom kostole.
Určite ešte niekde sú,
Aj keď ich niekto popremieňal
Na pestované babičky,
Čo každé leto odlietajú k moru,
Ktorým už potok nevkladá dávno do rúk
Zurčivé, chladné pohladenia
A plátno ujúkavej pesničky.
Určite ešte niekde sú,
Vráskavo írečité, smutno-ľúbezné.
Hľadajú čas, čo môžu uštrikovať
Na divotvorné, živé slová
Pre všetky sídliskové princezné.
Aj ja som si musel spomenúť na moje ...
Tak je jasne ze moja mamina je dobra ...
babka aby vysla vitazne vzala malu ...
napisem Vam pribeh na ktory raz bude ...
"možno, že vrástli do obilia"... ...
Celá debata | RSS tejto debaty