O pol tretej v noci
si čítam básne jedného muža
v každom verši má stopu hviezdneho prachu,
je rovnako stratený ako ja
v svojej samote.
Je to len pocit, vietor, ktorý sa dotkol ohňa,
no ušiel skôr, než vzbĺkli plamene,
pahreba skrýva svoje uhlíky
pod nánosom bieleho popola.
Zhasínam hviezdy v okne,
no neukryjem v tme svoje vlastne tlejúce srdce,
ten svetlý zákmit na konci cigarety…
Čakám na ďalšie ráno.
Svitá…
Ahojky, všetkým pekné ráno, či ...
Vaša báaeň sa ni veľmi páči. ...
Zuzka, som rád, že si dnes prihodila ...
dedko či ja? :) ...
Potvoriak jeden! :-)) ...
Celá debata | RSS tejto debaty