Rozprávkarka2

Sú muži ako kolíska,

Zabalia Ťa do svojej lásky,

Kolíšu Ťa a chránia

–          A keď z nich vyrastieš,

–          S nehou spomínaš

–          Na ich pevné a utišujúce objatie.

Sú muži ako uragán,

Zovrú ťa do klieští vášne,

Unesú do výšav  túžby

–          A keď Ťa pustia,

–          S bolesťou spomínaš

–          Na ich stratené  vlnobitia.

Sú muži ako more,

Zaplavia Ťa a pochovajú na svojom dne,

Keď sa z nich vyslobodíš,

–          S úľavou spomínaš,

–          Ako chutila cesta na slobodu,

–          Ku modrej oblohe.

Sú muži ako starý hrad,

Z ich dávnych lások

Zostali iba prázdne klenby,

–          Keď sa z nich vytratíš

–          Zamknú si tvoje stopy

–          Do výsmešných ozvien.

Sú muži ako domov,

Z ktorého nechceš nikdy odísť,

Pretože vieš, že tam je tvoje miesto,

–          Kde môžeš dovoliť

–          srdcu prudšie búchať

–          A duši voľne dýchať.

Niekto bol mojou kolískou,

Niekto uragánom,

Niekto morom

A niekto starým hradom,

Ale Ty, Ty si môj domov.