Rozprávkarka2

Viete, čo sa stane, keď sa stretne zopár spisovateľov? Stavím sa, že viete, len vám to v prvom okamihu nepríde na um. Tak nechám tie vaše mozgové závit(k)y, nech sa trochu potrápia. A poviem vám malý príbeh.

Kde bolo tam bolo, bolo raz pät. Teda všetkých päť pokope. Kto ich mal, mohol byť šťastný. Pretože mať všetkých päť pokope, tak to už je niečo. Všetkých päť pokope je o tom, že máte čo rozprávať. A čo počúvať. Že viete vymýšľať príbehy. Skladať slová, aj písmenká. Tentokrát bude mať všetkých päť pokope Žilina. Aby som bola adresnejšia: žilinské kníhkupectvo Martinus. Patentovalo si na všetkých päť pokope dátum a zarezervovalo ho. A teraz neviem, či to tých päť pokope urobilo naschval, alebo nie, ale je to akurát deň pred mojimi narodeninami. :-))

Tak teda tých päť pokope sa rozhodlo, že sa ocitnú v pravý čas na pravom mieste. A kedže gramatika nepustí, už vám asi došlo, že tých päť pokope sú ľudia.

Nie sú to žiadni obyčajní. Sú neobyčajní. Chutí im pero a papier. Keby boli v starovekom Egypte, možno by im chutil aj papyrus a malovacie brko. Hrýzli by ho ako praví perohrýzi. No kedže je ľadová doba počítačov, tak im chutí klávesnica. Tá sa nedá hrýzť, ale dá sa na nej všeličo vystrájať. Napríklad napísať knižka. A keďže každá knižka musí mať meno autora, tak aj tí perohryzi majú mená.

Aby som to neplietla ďalej. Mená tých piatich pokope sú Gustáv, Zuzka, Miloš, Vlaďa, a Erik. Žeby predsa len obyčajní? Nie, stojím si za svojim, toto sú neobyčajní.

Gustáv je Murín, Zuzka som ja, Vlaďa je Komorovská, Miloš je Jesenský a Erik je Ondrejička.

Všetci sa zmestia pod jeden pomyselný kúzelnícky klobúk. Čáry máry fuk: je tam básnik, prekladateľka, rozprávkarka, historik a jeden veľmi dobrý znalec mafie . A všetci zajtra budú v žilinskom knihkupectve Martinus v obchodnom centre Mirage. Budú mať tam besedu, na ktorú môže každý prísť, aj vy.

Tak ak ste zo Žiliny, prídite.

A keďže ja som súčasťou tých všetkých  päť pokope, môžem vám sľúbiť, že sa s vami radi pobavíme. Porozprávame sa. a možno niečo spolu vymyslíme.

Aha, a zabudla som na čas stretnutia.

Takže: o pol piatej, v čase, kedy sa krásne stmieva a rovnako krásne bozkáva.

Aha, a zabudla som ešte, prečo ten čudný názov. Tak sa totiž volá program projektu, vďaka ktorému tých päť príde do Žiliny. Literatúra na cestách. No vidíte, nemá nohy, a predsa chodí….

:-))