Založ si blog

Digitálni lovci planéty (občas mám pocit, že ma sleduje neviditeľné oko vesmíru)

Tak som si povedala, že je čas na poviedku, také malé sci -fi…

 

Márne som čakala na ticho. Jednoducho zmizlo. Nenápadne a pomaly sa vytratilo. Odišlo približne vtedy, keď mi do života vkročila digitálna technika. Tá ho vytlačila na kraj bytia, až sa stratilo v ríši fantázie a rozprávok.

Chýbalo mi.

Potrebovala som ho.

Chcela som si ním ochutiť noc, ako sa soľou ochucuje chlieb.

No nikde ho nebolo.

Počúvala som zvuky okolo seba. Motor, ktorý otáčal parabolou na streche, ticho vrčal. Neprestajne priadol v rovnakej, jednotvárnej tónine, ktorá z času na čas klesla dole.  Z mobilu sa ozval zvuk prichádzajúcej esemesky.  Na stole šumel zapnutý notebook.

Najprv som vypla televízor. Potom mobil a nakoniec notebook. No zvuky neustali. Parabola sa naďalej točila za neviditeľným satelitom a motor  ďalej priadol.

Nerozmýšľala som nad tým, prečo je to tak. Monotónna intenzita nočných zvukov mi pripadala samozrejmá, veď tu bola aj včera, predvčerom. Len ma neznesiteľne bolela hlava. Nevedela sa zbaviť praskotu a šumenia, ktoré vydávala pohybujúca sa parabola.

Ľahla som si do postele a snažila sa vyhnať bolesť preč. Na spánok som nemyslela, vedela som, že nepríde, že mám zmysly rozdráždené všetkým tým, čo som videla v televízii a čítala na nete.  Chcela som iba jedno: vyprázdniť si mozgové bunky až do posledného závitu, nemyslieť. Nepodarilo sa mi to. Rukou som sa dotkla  Soikuma, čo ležal vedľa mňa.

,,Čo je?“ opýtal sa rozospato, čo mi prezradilo, že jemu zvuky nevadia.

,,Nič.“ odvetila som. ,,Ja len… Žeby sme zajtra mohli ísť niekde, kde je… ticho.“

Prešiel mi prstom po ústach, akoby chytal moje slová na bruško ukazováčika. Zazíval a potom sa naklonil bližšie ku mne:

,,Keď si ma už zobudila, mohli by sme čas využiť nejako rozumnejšie, než hľadaním ticha.“

Prichádzajúce ráno, zabalené do modrej oblohy s bielymi mrakmi, mi bolesť z hlavy nevyhnalo. Ani nočné milovanie. Vytiahla som rolety a otvorila okno.  Znovu mi uši zavalil ten istý zvuk, ako včera.  Parabola, pripevnená pod okrajom strešného priečelia, sa so šumením otočila smerom ku mne. Premkol ma divný pocit: som sledovaná neviditeľným okom vesmíru. Nemala som ho prvýkrát, no nikdy nebol taký silný, ako dnes. Odstúpila som od okna a obrátila sa k Soikumovi:

,,Tak čo, ideme?“

X   x    x

Na spätnom zrkadle starej Felície sa odrážala tenučká stužtička pavučiny. Uprostred nej čierny pavúčik. Soikum ho zmietol malou metličkou:

,,Je nejaký neodbytný. Mal som ho tu včera a dnes je tu zas.“

Prešla som cez jeho slová mlčaním. Veď vedel, ako neznášam pavúky.  Malé, či veľké, čierne, alebo biele, protivili sa mi. Snažila som sa odvrátiť pohľad od toho, čo sa driapal po spustenej tenkej, neviditeľnej nitke nazad na to isté miesto, z ktorého ho Soikum pred chvílou odstránil.

,,Zabi ho.“ precedila som cez silený úsmev. Cítila som, ako sa mi pri pohľade na pavúka zdvíha žalúdok. No Soikum ma nepočúval. Otočil kľúčikom v štartéri a opýtal sa:

,,Vieš už, kam chceš vlastne ísť?“

,,Neviem. Niekde do prírody.“

,,Čo tak do skanzenu? Tridsať kilometrov od nás je Vychylovka. Pár starých dreveníc, samé hory naokolo a  starý vláčik, na ktorom sa môžeme previesť.“

,,Fajn, tam to bude dobré.“

Felícia odkrajovala kilometre tak rýchlo, ako vládala. Stiahla som okno, aby som pustila dnu čerstvý vzduch. Soikum pustil rádio. Do náporov vetra, ktoré sa predierali cez pootvorenú škáru, sa vplietla pesnička, klasická americká bubnovačka, plná rachotu. Čudné… Plietol sa do nej aj praskot paraboly, hoci sme boli už z domu preč. Hlava ma rozbolela ešte viac. Požiadala som Soikuma, nech vypne rádio. Neurobil tak. Miesto toho preladil na inú stanicu. Bolesť v hlave mi nedovolila vnímať, kadiaľ ideme, no všimla som si, že sme odbočili z hlavnej cesty na vedľajšiu, úzku, preplietajúcu sa pomedzi ostré chrbty zvlnených vrchov. Asfalt, ktorým bola vyliata, postupne redol na čoraz menšie ostrovčeky, oddelené od seba štrkom a kamením.  Napokon sa celkom stratil. Prešli sme ešte pár kilometrov, keď sa pred nami objavila závora. Soikum prudko zabrzdil.  Otvorila som dvere.  Muselo tu pršať, pretože hlina pod kolesami bola mokrá. Felícia sa do nej zaborila až po hrdzu na spodnom okraji blatníka. Natiahla som pravú nohu pred seba a snažila sa vystúpiť čo najďalej. Nepodarilo sa mi to. Ostala som trčať v blate. Snažila som sa čím skôr dostať z mokrej hliny preč, no bola akási čudná, lepkavá, omotávala sa mi okolo nôh,  nepúšťala ma, držala  za členky, za vyšliapané tenisky. Nedalo sa inak, musela som z nich vystúpiť iba tak, v ponožkách.

,,Čo tam toľko trčíš?“ volal na mňa Soikum, ktorý sa dostal z Felície bez problémov a teraz kráčal do úzkeho údolia, uzavretého medzi strmými kopcami zelenkastých hôr.

,,Už idem.“ zakričala som a rozbehla sa za ním. Zablatené tenisky som držala v rukách. Začínala som sa báť, všetko bolo čudné, aj to blato, do ktorého som vhupla, aj bolesť v mojej hlave, aj neprestajné šumenie paraboly, ktoré som ešte stále počula, hoci sme už boli dvadsať päť kilometrov ďaleko od nášho domu, uprostred hôr.

 

pokračovanie

 

Vianočná báseň

22.12.2023

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]

Ne/STRETNUTIE

07.04.2023

„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.

Dievčatko a zápalka

14.03.2023

„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“

Nitra, Kynek, záplavy

V Nitre opäť vytopilo Kynek aj mestské kúpalisko

16.06.2024 19:55

Prívalový dážď, ktorý v noci zo soboty na nedeľu zasiahol Nitru, spôsobil po nedávnych záplavách ďalšie problémy.

Donald Trump

Trump označil Zelenského za najlepšieho predajcu všetkých čias: Len čo odišiel so 60 miliardami, už si pýta ďalšie, treba to zastaviť

16.06.2024 17:25

Americký exprezident Donald Trump sa v noci na nedeľu sťažoval, že žiadosti Ukrajiny o podporu od Spojených štátov "nemajú konca".

Kaaba, Veľká mešita, hadž

Púť do Mekky má už najmenej 19 obetí. Teploty stúpajú nad štyridsiatku

16.06.2024 17:09

V Mekke panujú v posledných dňoch vysoké teploty, ktoré sa dostali aj nad 45 stupňov.

kalinák

Šéf NR SR stále chýba. Čaká sa na Fica? Kaliňák: Nejde o dohodu medzi SNS a Hlasom, Pellegrini odišiel, situácia sa zmenila

16.06.2024 17:00

Kaliňák zatiaľ nepočul o žiadnych personálnych zmenách v koalícii. Pellegriniho už do koaličnej zostavy nepočíta.

rozpravkarka2

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 370
Celková čítanosť: 1347587x
Priemerná čítanosť článkov: 3642x

Autor blogu