,,Vymysli mi príbeh!“ požiadala orchidea pani Rozprávku. ,,S príbehmi to nie je iba tak,“ pokrútila hlavou Rozprávka. ,,Príbehy prichádzajú samé.“ ,,Ako to, samé?“ chcela vedieť orchidea. ,,Jednoducho… Zošmyknú sa po slnečnom lúči. Alebo vsiaknu do vône. Alebo vkĺznu s nočným tieňom. Proste sa zjavia. Sadnú si na blesk z neba. Spadnú z višne, možno […]

,,Máš sa?“ spýtal sa vietor, (zabrnkal pritom do roliet, akoby behal prstom po klávesnici klavíra).,,Mám sa… boľavo!“ odpovedala mu Calla, čo rástla v črepníku pri okne.Bolo leto a bolo horúce. Mraky sa hrali s korunami smrekov. Biela sa prelievala s bledomodrou a zelenou. Vtáky si len tak švitorili, pípali svetu svoju vlastnú morzeovku, ktorej nik nerozumel, […]

Bol by si iba náplasťou Na niečo, čo nemalo byť, Ale stalo sa. A vôbec neviem, Či by mi srdce znovu narástlo, alebo ho už navždy mrazy zarosia. Nepíš mi básne. A nevolaj ma Rozprávočkou. Som iba smútok, Ktorý bol predtým novembrovou vločkou. Šantivou, hravou, Čo chcela siahnuť ku hviezdam. Dnes som len smútok, Čo chce byť radšej sám

Ja nie som tichá. Mám ten najhlasnejší krik pod slnkom. Je iba zaliaty do betónového mlčania. Do kocky z ľadu, ktorá sa nikdy neroztopí. Je skrytý V krvavej jazve na srdci, V bezodnej hĺbke, čo nemá schody. Nevedie z nej rebrík do siedmeho neba. Never, že som tichá. Aj v mojom mlčaní je krik. Aj v mojich odchodoch je krik. Aj v mojej smrti bude krik. Nie, […]

Je biely a je plný zvláštnej čistoty. Chodím z jednej miestnosti do druhej. Izba s modrým kobercom, stará drevená skriňa, vysoký stojan na šaty. Vravievali sme mu drevený sluha. Otec si naň každý večer dával sako a nohavice. Poznal dobre svoje malé dievčatko. Vždy mi nechával vo vrecku saka pár drobných. Päťdesiathaliernik, korunu. Vedel, že dievčatko […]

Niekedy treba položiť slovo na váhu A zvážiť: dá či vezme. Niekedy treba mlčať. Rozohnať v sebe svorku vĺčat, Udrieť do tváre vlastné viny. Nevidieť íver v očiach iných, Ale nájsť svoje brvienko, Vydolovať ho Zo zasypaných ulít. A nezabúdať ľúbiť…

Páči sa mi náš slovenský jazyk. Je taký gurmánsky. Vie vychutnávať – chute, vône, slová a aj slovné pikantnosti. Milujem hlavne tie polozabudnuté príbehy z našich dedín a dediniek. Napríklad – prečo sa obyvateľom obce Rášov vraví rozumári. Neviete? Ja áno… Kedysi dávno vraj jeden bohatý gazda chcel previezť niekoľko vriec soli na druhú stranu […]

Mäkkúčko, teplo, skorocelovo, predčasne chutím júlovo. Je mi tak, .ako mi býva iba s tebou, keď na jazmíny padá nebo, a noc sa plachtou z mrakov zakryje. Slastne, skorošťastne, tak mi je…

Vpúšťam do seba dni ako vločky topiaceho sa snehu. Sú také krehké. Pripomínajú zosobnenú nehu. V duši mi visí chuť tvojich bozkov ako bublina. Až do rána máš povolené byť v mojom sne a spomínať.

Nie, teraz nechcem hovoriť o tej činnosti, ktorá je aj Bohu natoľko milá, že nám prikázal v Biblii: milujte sa a množte sa. Hovorím o slove, čo tú činnosť vyjadruje. Strhla sa totiž okolo neho zaujímavá debata medzi diskutérmi, ktorí debatovali pod mojim posledným článkom Virtuálny sex, virtuálna nevera – virtuálne nič – Svetlommojichočí a Popradom. […]