Včera som mala pekný deň. Strávila som dopoludnie v obci Hlboké nad Váhom. Kedysi to bola najchudobnejšia dedina v Bytčianskom okrese. Dnes? Treba sa tam ísť pozrieť. Je čo obdivovať, aj možno aj závidieť. Najmä krásne Súľovské skaly dookola a turistický chodník, čo do nich vedie. Majú tam úžasné povesti. Aká by som to bola Rozprávkarka, keby som sa s Vami […]

Na tomto blogovisku som odvtedy, ako vzniklo, resp. odvtedy, ako sa Pravda rozhodla pre osamostatnenie od blog.sk a založiť si vlastný priestor na blogovanie. Vstúpili sme sem vtedy viacerí – a cítili sme sa ako malé deti na novom, krásnom pieskovisku. S úsmevom spomínam na tých, ktorí vytvorili prvú „sedmičku“. Sedem statočných. Nechýbal medzi nimi Mika báčik. […]

Príbeh prvý Príchádzajú spolu na zástavku. Nerovný pár, hoci sa zdá, že sú rovesníci, šesťdesiatnici, možno sedemdesiatnici. On je vysoký, štíhly elegán, moderne oblečený do riflí bielej farby a svetlomodrého trička. Cítiť z neho vôňu klasickej vody po holení. Biele vlasy má podstrihnuté, upravené. Srší vitalitou a zdravím. Ona je jeho pravý opak. Vidno, že […]

Partnerský vzťah je ako záhrada. Treba sa oň starať, aby bol stále mohutnejší, pevnejší, aby rástol a kvitol. A tak, ako záhradu, ho treba aj chrániť. Vždy sa nájde niekto, kto tú krásu v záhrade závidí a chce ju pre seba. Je mu jedno, že ju vypestovali iné ruky. Iné srdce. A iná láska. Tak vzniká povestný partnerský trojuholník. Najprv sú dvaja, čo niečo […]

Možno len zhasla hviezda na dráhe mliečnej hmloviny. Možno len praskli presýpacie hodiny. Možno, že zastal čas. Smútok už neodčíta ticho v nás… Čakanie nečaká A bolesť nebolí. Len ešte stále čosi škrípe v súkolí. Možno ten piesok. Možno spomienka. Ale aj ona je už pritenká.

Tá malá bytôstka, ktorú nosíme v sebe a ktorej hovoríme duša, nie je hocikto. Ani hocičo. Je to maličká víla. Vie sa rozsvietiť na modro – keď sme šťastní, keď sa tešíme, keď máme radosť, keď prežívame pokoj a lásku. Stačí sa pozrieť do očí takému človeku – a vidíte ju tam. Najprv ako veselý ohníček. Ten chvíľku tancuje a potom naberá na seba […]

Priatelia. Tí ktorých mám rada. Zjavia sa s milým slovkom. Pohladia, potešia – a potichu zmiznú. Splynú s časom, aby sa znovu vynorili, tak isto milí a pozorní. Ktorého z nich poznám najdlhšie? Imka… Poslal mi prvý pozdrav k meninám, hoci ich budem mať až o tri dni. :-) Sprevádza ma životom od mojich šestnástich rokov. Vtedy bol nesmelý, plachý chlapec, čo […]

Prídem do obchodu, k našej Monike, vysokej štíhlej čiernoočke s huncútskymi zableskami v očiach. Predo mnou mladý muž, zbiera centy na plechovku piva. „A čo, nedala Ti žena dosť?“ pýta sa ho Monika. „Nedala, nedala…“ vzdychá mlady. Nevysvetľuje, čo mu vlastne nedala. Má očividnú chuť na pivo a utiecť z obchodu. Cíti v ňom ženskú prevahu. Monika […]

,,Veľa bojov som vyhral, no ešte viacej prehral!“ povedal starý orgován. ,,Povedz mi o niektorých z nich,,“ opýtal sa ho popínavý plamienok. ,,A o ktorom by si chcel?“ ,,O tom prvom… Alebo o tom, čo ťa najviac bolel.“ ,,Tak najprv o tom prvom…. A potom o tom druhom. Počúvaj…“ Bolo to dávno, roky nepočítam. Možno by ti ich spočítala voda […]

,,Smutno mi je…“ povedal jazmín do vetra, ticho, tichúčko, a ešte tichšie, tak, že ho takmer nebolo počuť. A keby aj vravel hlasnejšie, vietor by aj tak nechal jeho slová lietať po záhrade, ako zdrapy vône, ako plač divých labuti, ako šum v tráve. Dalo sa teda predpokladať, že smútok jazmínu si nikto nevšimol. Ale nebolo to tak. Všimlo si ho jazierko, v […]