Rozprávkarka2

Seriál o rímskych cisároch, čo mali niečo spoločné so Slovenskom.

Mal veľmi dlhé meno: Lucius Aelius Aurelius Commodus Pius Felix. Už v dobách antického Ríma a v čase, kedy žil (31. august 161– †. december 192), ho volali skrátene: Commodus. Nespornou výhodou preňho bolo, že bol synom Marca Aurélia, o ktorom som písala v minulej časti. To by samo o sebe ale mnoho neznamenalo, keby sa nenarodil z „ľaliového“ rodu. Inak povedané, ako priamy potomok cisára. Bol v rímskych dejinách druhým panovníkom, ktorý trón zdedil. Pred ním výsadu „ľaliového pôvodu“ mal iba Britanicus, cca 120 rokov dozadu. Ani to by však pre Commoda neznamenalo hladkú cestu ku trónu. Marcus Aurelius mal (podľa wikipedie) najmenej 14 detí – a to len s jednou manželkou, Faustínou. Nenašla som zdroje, ktoré by uvádzali pomer medzi synmi a dcérami, takže nevieme, koľko dcér manželský pár mal. Pramene spomínajú troch chlapcoch – Commoda, jeho dvojča Antoninusa a Annius Vera, ktorý bol od dvojčiat o rok mladší. Z týchto troch chlapcov chcel Marcus Aurelius vychovať a vybrať budúceho rímskeho cisára.

Commodus ako malý chlapec

Prvýkrát na vojnovej výprave

Commodus mal len 5 rokov, keď prvý raz sprevádzal otca na vojnov ťažení proti Germánom. Od útleho detstva poznal život v légii. Viem si predstaviť, v akej obľube museli mať legionári živého, kučeravého chlapca, ktorý sa živo zaujímal o všetko, čo robili. Bol silný, energický, na rozdiel od svojho dvojčaťa Antoninusa, aj mladšieho brata Anniusa Vera. Marcus Aurelius vzal na výpravu nielen Commoda, ale aj ich a Faustínu. Cisárova žena musela čeliť mnohým intrigám a klebetám, v ktorých sa hovorilo o nenásytnom sexuálnom apetíte vládnuceho cisára. Podľa nich mal Marcus Aurelius nielen záľubu v nežnom ženskom pohlaví, ale aj v drsných vojakov. Jedna skutočnosť však tieto reči vyvracala. Commodov otec bol predovšetkým stoik a filozof, o čom svedčí aj kniha, ktorú písal na Slovensku pri Hrone. Mám ju doma, staršie vydanie, volá sa Hovory k sebe samému. Je tam pár výrokov, ktoré stoja za to a ktoré by možno zmenili aj Commodov osud, keby sa nimi riadil.

Spomeniem iba niektoré:

Ľudia sú tu jeden pre druhého. Ak už druhým nevieme, alebo nechceme pomôcť, tak ich aspoň tolerujme.

Vľúdnosť mám bola daná ako protiliek, ktorou zaháňame nevľúdnosť.

Robiť prieky jeden druhému je neprirodzené.

Výroky Marca Aurélia časom na aktuálnosti vôbec nestratili, sú živé aj dnes. Kto vie, ako ich prijímal jeho syn Commodus. Cisár chcel dopriať synom najlepšiu výchovu, aby z nich raz mohol vybrať svojho nástupcu. Žiaľ, Commodove dvojča, Antoninus, zomrelo ešte v útlom veku. Druhý brat, Annius Verus, sa dožil iba siedmych rokov. Predpokladám, že zomrel  počas prvej výpravy proti Markomanom, keď v légiách zúril mor. Marcus Aurelius sa upriamil na Commoda, veď sa zdalo, že chlapec je priam predurčený na to, aby si podmanil barbarské národy a vládol v nových provinciách, ktoré chcel zriadiť za Dunajom.

Sen o zadunajských provinciách

Najvhodnejším na prvú „zadunajskú“ provinciu sa zdalo byť kráľovstvo Kvádov. Vo Vindobone, kam sa cisárska rodina presťahovala, ho mal Marcus Aurelius takmer na dosah ruky. Veď bolo oproti starobylému sídlu kvádskych kráľov, na druhej strane Dunaja. Odtiaľ sa mohol miešať do vnútorných záležitostí Kvádov a pripravovať podmienky na vznik novej provincie.

Commodus strávil vo Vindobone a Carnuntume niekoľko rokov zo svojho detstva. Keď jeho otec podnikol v roku 178  výpravu do vnútrozemia Kvádov, mal sedemnásť. Jeho okúzlenie vojenským životom bolo veľké. Iste naliehal na otca, aby ho vzal so sebou. Určitý – aj keď skreslený pohľad – nám o tom podáva aj film Gladiátor. Starý a na smrť chorý Marcus Aurelius, stratený uprostred lesov, sa rozhoduje, kto má po ňom prevziať moc. Commodus tam prichádza za ním, aj keď neskoro. Na poslednú chvíľu cisár zvážil, že dať moc do rúk neskúseného mladíka je príliš riskantné.

O filme Gladiátor nechcem písať, ale pri tomto okamihu sa zastavím. Naznačuje totiž, že Commodus prišiel za svojim otcom na naše územie – keďže Marcus Aurelius písal svoje „Hovory k sebe samému“ pri Hrone.  Bol Commodus ďalším cisárom, ktorého noha vkročila na územie Slovenska? Pri otcovi zostal ešte dva roky – až do jeho smrti. So všetkými poctami ho pochoval vo Vindobone. A potom tento energický, legionármi obľúbený mladý muž, čo miloval vojenský spôsob života, boje s divými zvieratami, rinčanie zbraní, buchot mečov o štíty, urobil nečakanú vec. Uzavrel prímerie s Kvádmi a Markomanmi a rýchlo stiahol légie na juh Rímskej ríše.

Commodova matka Faustína

Zrada Comodovej matky

Odbočme trochu od Commoda ku jeho matke Faustíne. Ešte niekoľko rokov pred smrťou Marka Aurelia začala čulú korešpondenciu s Avidiom Cassiusom, guvernérom jednej z najbohatších a najvplyvnejších rímskych provincií  – Sýrie. Vďaka úspešnej politickej kariére sa Avidiovi podarilo dostať pod svoju správu aj ďalšie provincie a dostať sa do senátu.

O čom si Faustína s Avidiom Cassiom písala? O cisárovi, jeho chorobách, jeho únave, jeho starobe – a možnej smrti. Aby Faustína naďalej zostala na cisárskom tróne, urobila neslýchanú vec. Ešte kým Marcus Aurelius žil, ponúkla Avidiovi svoju ruku. Ich korešpondencia bola aj o tom, že sa vďaka nej môže stať cisárom. Pravdupovediac, aký iný dôvod by mohol mať bohatý a vplyvný senátor na to, aby si písal so starnúcou ženou, čo porodila 14 detí? Iba jeden: cisársky trón. Jedného dňa prišla do Sýrie správa, že cisár zomrel. Bolo to však 5 rokov pred skutočnou smrťou Marca Aurélia. Avidius Cassius sa ponáhľal do Ríma, do senátu, aby sa ujal moci. Tam ho dostihla správa, že cisár ešte stále žije a správa o jeho smrti bola falošná. Utiekol nazad do sýrskeho bezpečia a odtiaľ začal vypisovať nové listy – tentokrát však už nie Faustíne, ale cisárovi. Žiadal v nich o milosť a odpustenie. Marcus Aurelius bol prezieravý štátnik, vedel, že spraviť si nepriateľa z muža, ktorý patrí medzi najvplyvnejších v senáte, nie je múdre. Odpustil mu. Len kto vie, či aj Faustíne…

Ešte v ten rok opustili Vindobonu. Odišli dole k južným hraniciam Rímskej ríše. Ani cisárova dobrá vôľa, ani milosť a odpustenie nezabezpečili mier na juhu. Vďaka intrigám Avidia Cassia tam vypuklo povstanie, ktoré podporil nebezpečný sused – Partská ríša. Marcus Aurelius musel dať prednosť riešeniu konfliktu na juhu pred snom o novej provincii za Dunajom. Manželku aj syna si zobral so sebou. O pár týždňov na to Faustína zomrela. V Kappadokii. Keď sa pozrieme, kde Kappadokia leží, tak je nám jasné, že to bolo neďaleko hraníc so Sýriou, ktorú spravoval Avidius Cassius.

Rímsky historik Dion Cassius (Commodov súčasník) v svojich zápiskoch opisuje Faustínu ako vznešenú a ušľachtilú ženu, ktorej sa počas pohrebu dostalo najvyšších pôct a po smrti bola zbožštená.  Apropo, mal tento historik niečo spoločné so svojim menovcom Avidom Cassiom? Zdá sa, že áno. Jeho otec Apropianus bol tiež v senáte. A tiež spravoval južné provincie Rímskej ríše, Nikaiu a Bythyniu. Spomeňme si na informáciu, že Avidius Cassius dostal pod svoju správu aj ďalšie provincie na juhu. A riešenie tajničky o príbuznosti medzi Dionom a Avidiom sa ponúka samé od seba. Mohol to byť aj Diov strýko, ale… Vzhľadom ku tomu, že Rimania používali viaceré mená, mohol to byť aj jeho otec. Vtedy by bol synom Avidia Aporopiana Cassia a jeho snaha vykresliť Faustínu ako jednu z najušľachtilejších žien Ríma by mala skrytý podtón – očistiť meno svojho otca.

Pokračovanie zajtra.

Ilustračné zdroje: internet