Rozprávkarka2

Seriál o rímskych cisároch, čo mali niečo spoločné so Slovenskom.

Vďaka zápiskom, ktoré cisár Marcus Aurelius písal pri Hrone, poznáme príbeh o zázračnom daždi. Jeho stručné znenie je asi takéto: vyčerpaným legionárom došla voda. Ocitli sa na mieste, kde bolo veľmi sucho. Trpeli smädom. Veľmi zoslabli – a práve vtedy ich prepadli nepriatelia. Zdalo sa, že „barbari“ zvíťazia, no zrazu sa strhol prudký dážď. Legionári si nabrali vodu do prilbíc, napili sa, osviežili – a bolo po boji.

Ako to bolo naozaj s tým dažďom?

Kresťanskí vykladači neskôr tvrdili, že medzi legionármi boli Ariánci, ktorí si dážď vymodlili. Ale: mohli byť v rímskych légiách v roku 178 už prví Ariánci? A ak sa legionári naozaj modlili, od ktorého božstva si vlastne zázračný dážď vymodlili? A kde bolo to „suché“ miesto, keď sa stále motáme okolo Hronu, lebo tam Marcus Aurelius písal svoje zápisky? Zase nám pomôže internet. Z neho sa dozvedáme, že najsuchšie miesto na Slovensku je v Ponitrí, kde ústí Hron. Môžeme si teda vyfabulovať takúto situáciu: v roku 178 bolo v lete také sucho, že dolný tok Hronu začal vysychať. Hladina klesala, mizla, strácala sa, až z riečiska zostalo len bahnisko. Piť z neho znamenalo smrteľne ochorieť.Zrazu sa spustil prudký lejak. Všetci to považovali za znamenie bohov. Barbari sa stiahli a Rimania mohli odísť do bezpečnejšej zóny.Samozrejme,že to mohlo byť aj inde a inak. No dôležité  je,  že  sa  to  odohralo.na  Slovensku.

Udalosť so zázračným dažďom je vyobrazená aj na stĺpe Marca Aurelia v Ríme.

Kým však došlo ku udalosti so „zázračným“ dažďom, museli sa legionári nejako ku Hronu dostať. Je zrejmé, že Marcus Aurelius pre presun svojich légii použil cesty, ktoré za Vannia, teda cca 150 rokov dozadu, boli bezpečné. V čase jeho druhej trestnej výpravy už nie. Bezprostrednými susedmi Kvádov boli Markomani, sídliaci na území dnešných Čiech a Moravy. Od Kvádov ich oddeľovalo pohorie, ktoré je na mape vyznačené ako Luna Silva. Očividne sú to naše Malé Karpaty.  Vzťahy obidvoch národov boli veľmi dobré. Fungovali ako spojené nádoby vo vzájomnej symbióze rodinných zväzkov. Preto rímskeho cisára Kvádi, usadení v okolí dnešnej Bratislavy, neprijímali s jasotom a otvoreným náručím. Sledovali postup legionárov a mysleli si svoje.

Skôr, ako cisárova noha vstúpila na naše územie…

Prirodzenú hranicu medzi Barbarikom (tak volali súhrne Rimania všetky európske barbarské národy) a severnými provinciami Rímskej ríše tvoril Dunaj – Danubius. Limes Romanus sa pýšil mnohými vojenskými pevnosťami, postavenými v časoch prímeria.  Je dosť možné, že samotný Marcus Aurelius sa plavil spolu s najvernejšími ku nášmu územiu po Dunaji, pretože to bola najrýchlejšia a najpohodlnejšia cesta. Jeho légie pochodovali na sever cez Panóniu Inferrior. Iste sa vyhli hraniciam s odbojnými Sarmatmi. Takže do úvahy prichádzali len dve – tri miesta, kde mohol prejsť Marcus Aurelius na kvádsky breh. Jedným z nich bola Vindobona, ktorá bola na skok od Carnuntumu. A ako vieme, Carnuntum je zas na hodenie kameňom (trochu poriadnejším, jasné .-) od hradného vŕšku, kde sa rozprestieralo niekdajšie mesto kráľa Vannia (žeby sa predsa len volalo Abbia?).  Predpokladám, že cisár si ho vybral ako dočasné sídlo a odtiaľ tiahol najprv do Laugaricia a potom ku Hronu.

Osobne ma však najviac zaujíma Abbia, resp. Abbium.. Kde presne bola? Našli sa po nej nejaké stopy? Alebo po inom kvádskom osídlení v blízkosti Bratislavy? Našli. Aspoň tak tvrdí významný slovenský archeológ, Vladimír Varsík, ktorého práce inak čítam veľmi rada. Zvyšky kvádskeho osídlenia odkryli archeológovia v bratislavskej Trnávke aj Dúbravke. Pre mňa osobne, keďže v jednej z týchto lokalít bývam, je zaujímavé aj to, že podľa Varsíka sa tu neodohrávali žiadne boje – obyvateľstvo odtiaľto emigrovalo ďalej do vnútrozemia. Znamená to, že kvádske sídla v časoch príchodu Marca Aurelia už mohli byť opustené. Je však zrejme, že tu ubytoval časť svojich vojakov – možno popredných veliteľov. Prítomnosť rímskej posádky potvrdzuje aj archeologický park v Rusovciach,.

V archeologickom parku v Iži pri Komárne nájdete odkryté vykopávky rímskeho vojenského tábora Kelementia. Na tabuliach sú nákresy, ako vyzerali ubikácie legionárov. Jeden z nich je aj tento, V Kelementii som bola pred rokom. Možno práve sem odišli legionári po udalosti so zázračným dažďom.

Stratené kvádske dejiny

Kam odišli rodiny, čo žili na území Dúbravky a Trnávky? Kde sa utiahli kvádski veľmoži, čo organizovali odboj proti Rimanom? Kde našli útočište? Pri Hrone? Odišli ku spriateleným Markomanom a Ubbiom? Alebo našli útočište za múrmi ďalších kvádskych miest? A mali okrem Vanniovho Abbia nejaké ďalšie?

Mali…

Mapa nám ponúka ich mená: Eburum, Meliodunum, Medoslanum, Pariena, Setovia… Časť z nich ležala za pohorím Luna Silva (Malé Karpaty), ďalšia ešte hlbšie vo vnútrozemí – smerom ku Hronu… V nich je ukrytá stratená, kvádska časť našich dejín.

Na tejto mapke je pekne vidieť pomenovanie niektorých kvádskych sídlisk.

Marcus Aurelius prišiel k nám so zámerom vybudovať tu ďalšiu provinciu a pripojiť ju k Rímskej ríši. Dopadlo to celkom inak. Legionári priniesli antiochijský mor až do Laugaricia. Ale… Naozaj to bol mor? Alebo si bahnisté riečisko, kam Kvádi zahnali Rimanov, vypýtalo svoju obeť v čase v podobe úplavice a horúčky.

V ďalšej časti seriálu si povieme niečo o jeho synovi, Commodovi.

Ilustračné zdroje: archív autorky a internet.