Založ si blog

Pavol a Terezka: láska z vlaku

Niekoľko stupňov pod nulou jasne ukazovalo, že kdesi nablízku treba hľadať Mrázika. Pritisla som sa ku stene. Sálali z nej zvyšky tepla malej železničnej staničky, ktorú presne o šiestej zamkla predavačka lístkov. Na peróne pri kufroch postávalo pár dievčat, zrejme cestovali niekde do veľkého sveta, kde sú železničné stanice aspoň tak veľké ako dedinka, z ktorej sme – ja aj ony – odchádzali. Jasná nočná obloha, na ktorej sa trblietali hviezdy, dávala tušiť, že mráz ešte prituhne. Čo znamenalo, že sa po okolí nepotuluje iba Mrázik, ale aj jeho manželka. No a keďže žena žene viacej rozumie, tak som sa jej prihovorila.

„Mrazuľa, čo keby si mi vyčarila teplo a pohodu?“

Ja viem! Rozprávať sa s Mrázikovou zákonitou polovičkou zaváňa riadnym šialenstvom. A každý okoloidúci by si začal klopať na čelo: si šiši.

Som. Vždy som bola. Vďaka tomu počujem rozprávať škriatkov aj ohechule, jelene, vločky a sneh, aj Mrázika a jeho ženu.

„Bude ti dané, o čo ma žiadaš!“ zaznela z fujavice Mrazulina odpoveď. A jedna z vločiek, ktorá mi práve spadla na ucho, mi zašepkala:

„Pozri sa, už ide.“

Z hmlistej záplavy sa najprv vynorilo húkanie: hú hú. Za ním obrovské oko. Žiarilo a svietilo, dávalo mi najavo, že ma vidí, že sa ženie ku mne.

Nie, nebola to sova. A ani oko nebolo oko, ale vlak. Semaforom, ktorý mu svietil vpredu na rušni, preťal tmu. Zastal predo mnou – dvere sa otvorili a ja som nastúpila. Dievčatá, ktoré čakali na vlak spolu so mnou, sa stratili vo vedľajšom vagóne. Prešla som chodbičkou okolo prázdnych kupé. Jedno som si otvorila a sadla si ku oknu.

Bolo tam presne tak, ako mi sľúbila Mrazuľa: teplo aj pohoda.

Tu by sa to všetko mohlo skončiť ako šibnutím čarovného prútika, resp. Mrázikovej bakule, keby na ďalšej zástavke nevstúpil do kupé mladý muž. Slušne sa spýtal:

„Máte tu voľné?“

Prikývla som.

Nerada sa púšťam vo vlaku s cudzími do reči. Vždy sa maskujem za telefón. Pri tomto mladom mužovi sa mi to však nepodarilo. Opýtal sa na pár obligátnych vecí – napríklad, či sa dá v autobuse platiť kartou. Patrilo sa odpovedať, tak mu vravím, že nie. Začal čosi šemotiť o platobnej karte – a mňa napadlo, či nesonduje, ako zo mňa vymámiť peniaze. Potom však povedal čosi čudné:

„Vy ste asi učiteľka…“

Zaklamala som:

„Áno.“

Načo sa priznať ku spisovateľskému remeslu, keď je také nevýnosné a ťažké? Jemu sa však v očiach rozsvietilo svetielko, akoby mu tam spadla jedna z hviezd, čo žiarila za oknom vlaku na oblohe. Začal mi rozprávať o dievčati menom Terezka. Stretol ju pred dvoma mesiacmi – a dnes ju prvý krát pobozkal. Stále sa ma pýtal, či neurobil chybu, či ju neodplašil, či to nie je príliš skoro…

„Je veriaca,“ vysvetlil.

A ja mu na to:

„Dievčatá, čo veria v boha, je ťažšie získať, ale stoja za to.“

„Myslíte, že mám šancu?“ pýtal sa ďalej.

Mal. Jednoznačne. Pretože jeho srdce bolo plné Terezky, ktorú som nikdy nevidela, ale keď som o nej počúvala, predstavovala som si ju ako to najnežnejšiu a najcitlivejšiu bytosť na svete. Medzi rečou mu vykĺzlo:

„Viete, čo mi povedala? Ja si to musím premyslieť, Paľo… A potom ma objala!“

Tak som sa dozvedela aj jeho meno. Pavol. A Terezka.

Bola som veľmi rada, že príbeh ich začínajúcej lásky vkĺzol do kupé, kde som sedela. Vytlačil všetko ostatné: covid, zákazy, nákazy, príkazy, otvorenia aj zatvorenia, Omikron, Deltu a všetky ďalšie neduhy. Vedela som, že tato láska z vlaku potrebuje nádej. Veľa, veľa nádeje. Tak som mu povedala:

„Pozdrav odo mňa Terezku, keď s ňou budeš. A snaž sa, aby to bolo medzi vami stále také krásne, ako teraz.“

Na ďalšej stanici som vystúpila. Ale pohodu a teplo som nechala Pavlovi, nech ich vezme Terezke.

A napokon, stačilo poprosiť Mrázikovu ženu Mrazuľu, aby mi dala ďalšiu dávku.

Potriasla strapatou, bielovlasou hlavou, buchla bakuľou, ktorú uchmatla Mrázikovi, a vyčarila teplo a pohodu aj pre mňa.

Čakali ma doma.

Víchrica Ylenia a malý biely kamienok

19.02.2022

Ylenia sa nemazná. Zaútočí na všetko, čo jej stojí v ceste. Zohýba stromy, udiera na plechové strechy, prevracia smetné koše.

Mladý muž, mladá žena a jedno vyčerpané dieťa. (Alebo ukrajinský sen o lepšom živote)

02.01.2022

Dnes je taký zvláštny deň, keď sa Bratislavský samospravny kraj rozhodol, že dopraje svojim obyvateľom na mesiac cestovanie zadarmo. Nevedela som to, keď som ráno nasadala do autobusu.

Commodus a Slovensko (4): bol raz jeden rímsky cisár

02.01.2022

Seriál o rímskych cisároch, čo mali niečo spoločné so Slovenskom Vráťme sa ku Commodovi, o ktorom som písala v predošlej časti svojho seriálu. Má 17 rokov, keď ho otec vyhlásil sa spoluvládcu. Dostal aj prímenie: Germanicus. A ako spoluvládca s ním podniká druhú výpravu na opačný, barbarský breh Dunaja, na územie dnešného Slovenska.

Hlohovec

Hlohovec dočasne odpustí domácnostiam ohrozeným chudobou viacero poplatkov

29.06.2022 15:06

Pomoc plánuje mesto vyplatiť z vyčleneného, zhruba jedného percenta svojho bežného rozpočtu.

nato summit

NATO prizvalo Švédsko a Fínsko do svojich radov

29.06.2022 14:54, aktualizované: 15:08

Hlavy členských štátov NATO súhlasili s podpísaním prístupových protokolov.

Samuel Vlčan

Poslanci začali debatu o odvolaní ministra Vlčana

29.06.2022 14:42

Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze predložila opozičná strana Smer spolu s ďalšími nezaradenými poslancami.

taliansko, sucho

V Taliansku je tak sucho, že vysychajú aj pádske ryžové polia

29.06.2022 14:28

Krajina čelí najhoršiemu suchu za uplynulých 70 rokov.

Artemis

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 358
Celková čítanosť: 1165663x
Priemerná čítanosť článkov: 3256x

Autor blogu