Založ si blog

Deja vu

 

Nevedel, že som pútnička, ktorá nesie so sebou bremeno vlastnej nesmrteľnosti . Sprevádzal ma, hoci tušil, že nedokážem milovať. Že moje telo mi je iba na ťarchu. Že moje ruky nebudú dávať nežné pohladenia. A ústa nechcú bozkávať.
,,Kto si?“ opýtal sa ma raz.
,,Utajovaná sestra Nefertiti. Mrzáčka, obetovaná bohu žiadostivosti.“ odpovedala som mu.
Už sa ma viacej nepýtal.
Dal mi však meno.
,,Zaspievaj, Vábnička.“ požiadal ma.
A ja som spievala. O duši, ktorá pláva nad oceánom. Vietor má za píšťalku a vlny za husle. Hľadá si iné telo, ktorému budú chutiť objatia.
Počúval, až kým sa nezotmelo.
V tme zažiarila hviezda.
,,Už musím ísť.“ povedala som mu.
,,Stretnem ťa ešte?“ opýtal sa…

Občas sa naňho dívam, ukrytá v prachu hviezdy. Mám rada svoju tmu. Striebornú pavučinku snov. Keď sa v nej kolíšem, spomínam na všetky stretnutia. Aj na stretnutie s ním.

X X X

Spomínam na rozhovor, ktorý som mala predtým, než sme sa rozlúčili.
,,Čo bude s tebou?“ opýtal sa ma.
,,Nepočítaj už rany na mojom zjazvenom srdci a choď do pekiel.“ odpovedala som mu.
Odvtedy som ho nevidela.

Zostala som spať na svojej hviezde, túlavá, malá duša, ktorá sa vyzliekla z tela.
Hrala som na píšťalke vetra Prelúdium o prebudení.
Občas som pozerala na svet. Hľadala som telo, čo by prijalo do seba dušu Mrzáčky.

Našla som ho.

Bola taká istá, ako väčšina žien z jej čias. Drzá aj plachá. Ustrašená aj sebavedomá. Stratená v dave, krásna v samote. Jedna z tých mnohých, ktorá rada snívala a viedla sama so sebou rozhovory.

Neuvedomila si, kedy som sa do nej nasťahovala.
Schúlila som sa v blízkosti jej srdca a rozoznávala jeho tlkoty.
Snažila som sa zatajiť svoju prítomnosť.
Žila som tak celé roky.
V nej.
S ňou.
S jej snami. Túžbami.
S jej telom.
Dúfala som, že ma nikdy neobjaví.

Našla ma.
V noc, keď nebo spalo. Aj hviezdy boli unavené. Iba tá moja bdela. Svietila jasným, prenikavým svetlom. Volala ma späť. Nemohla som sa však vrátiť. Dobrovoľne som sa uväznila v tele ženy, do ktorej som sa ukryla. Myslela som si, že spí. No ona bola hore. Hlavou jej vírili zážitky, okamihy. Podľa tlkotu srdca som vedela, ktoré spomienky sú jej príjemné a ktoré nie. Sledovala som ich spolu s ňou. Jej myseľ bola obrátená dovnútra.
Vtedy ma zbadala, schúlenú pod srdcom, malú a ustráchanú dušu Mrzáčky.
Položila mi tú istú otázku, ako on, keď sa so mnou lúčil pred mnohými tisíckami rokov, na brehu faraónovho mora.
,,Kto si?“
Povedala som jej to isté, čo jemu:
,,Utajovaná sestra Nefertiti, obetovaná bohu žiadostivosti.“

X X X

Potom prišli dni, keď ma nevnímala. Hrala sa so stopami v snehu. S menšími aj väčšími. Menšie patrili jej, väčšie mužovi, vedľa ktorého spávala. Odtlačky jej čižmičiek boli malé, s úzkymi špičkami a tenkou bodkou po opätku. Vstupovala do mužských stôp. S úsmevom pozorovala ich obrysy, čiary v snehu. Veľké stopy objímali malé. Žena sa cítila bezpečne.
Večer sa pritúlila k mužovi.
,,Poďme sa zohriať.“
Vzal ju do náruče, no ona túžila po inom teple.

O týždeň sedeli v lietadle.
,,Vždy som chcela ísť do Egypta.“ usmievala sa žena, keď kráčala k pláži, oblečená do ľahkých šiat.
No potom sa jej úsmev vytratil z tváre a v očiach sa jej usídlil zamyslený výraz.
,,Čo je? Čo sa deje?“ zarazil sa jej muž.
,,Deja vu…“ odpovedala. ,,Mám pocit, že som tu už bola.“
Podišla k brehu mora. Vyzula sa z topánok. Vstúpila do vody. Roztiahla ruky a tak sa pozerala. Na západ slnka. Na tancujúce vlny. Na biele pontóny, týčiace sa nad morom. Na vtáky, strácajúce sa v nekonečne prichádzajúceho súmraku.
Znovu ma uvidela.
Vnútorným zrakom, aký je daný ľuďom len v istých okamihoch. Jedinečných a výnimočných, v ktorých sa stretáva minulosť s prítomnosťou.
,,Deja vu?“ pýtal sa prekvapene muž.
Neodpovedala. Iba sa zasnene pozerala pred seba. Vedela som, čo videl jej vnútorný zrak.
Mladšiu sestru Nefertiti, ktorú kňazi viedli k jednému z bielych pontónov, aby ju hodili do vĺn rozbúreného mora.

 


Vianočná báseň

22.12.2023

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]

Ne/STRETNUTIE

07.04.2023

„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.

Dievčatko a zápalka

14.03.2023

„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“

Volodymyr Zelenskyj

Oligarcha, ktorý podporoval Zelenského, je podozrivý z prípravy vraždy

08.05.2024 22:04

Vlani Kolomojskému urobili domovú prehliadku a vzali do vyšetrovacej väzby pre ekonomickú trestnú činnosť.

Boeing 747

A opäť Boeing. Stroju sa pri pristávaní nevysunul predok podvozku

08.05.2024 21:18

Nikomu sa nič nestalo, nehodu ale vyšetruje turecké ministerstvo dopravy.

plenkovič

Chorvátsku bude vládnuť aj krajná pravica. Plenkovič sa dohodol s Penavom

08.05.2024 20:40

Hnutie za vlasť povedie ministerstvo poľnohospodárstva a aj nové ministerstvo demografie.

petr pavel

Rusko rozpútalo rovnako ničivú vojnu, akou bola druhá svetová, uviedol Pavel a citoval Havla

08.05.2024 19:43

Vojnu na Ukrajine označil český prezident za ťažkú skúšku nielen pre Európu.

rozpravkarka2

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 370
Celková čítanosť: 1339171x
Priemerná čítanosť článkov: 3619x

Autor blogu