Láska sa mení na šepot, ukrytý v ranných hmlách.
Možno, že znovu ožije. Možno sa zmení na samotu a prach.
Tak fúkam do hviezd. Stále si viacej blízky ako ďaleký.
Topím sa v tebe. A pochovávam tiahle náreky.
Vieš, že ja budem dlho mlčať. Vysnívam si, čo bolo.
Ako mi tvoje srdce opäť hrá staronové sólo.
Stačí mi krátke slovo. Vysnívam si, čo bolelo.
A v sne sa budem opäť hrať našu hru telo na telo.
Bozk na bozk. Ústa na ústa. Chvenie na chvenie.
Vášnivé, dlhé, rozhorúčené, nežné jazvenie.
Ešte mám ticho plné rozdriapaného peria neba.
Tak doňho vstúp. Znovu ma nauč nebáť sa sama seba…
_______________________________________________
Som rada, že blogeri, čo majú dušu básnickú, nezabúdajú na naše nedeľné chvíľky poézie. Aj ja pridávam jednu zo starších básní. A ešte, pre tých nových, čo začali blogovať prednedávnom – nedeľa po siedmej večer patrí básniam. Stačí dať pred názov slová: nedeľná báseň.
Celá debata | RSS tejto debaty