Rozprávkarka2

Už pár dní tu čakám, aby som mohla povedať ĎAKUJEM. Ale ty si sa zase skryl. Ja viem. nemáš rád to ustavičné bla bla bla. Radšej sypeš dúhu z dlaní. A chytáš Svetlonosom svetlo z lampášov. A ja tu zbieram slabiky. Vážim ich. Meriam ich hĺbku.

Prvýkrát cítim, že je slov málo. Tak hľadám tú svoju starú mašľu, ktorú som kedysi nosila vo vlasoch, keď ešte boli gaštanové. Teraz sú čierne. Aj ja sa občas hrávam s farbičkami. Ukrývam pár bielych vlákien pod čiernu. Potom sú ako noc. 

Tou starou mašlou zviažem svoju vďaku. Pošlem ti ju na tú hviezdu, v ktorej si sa skryl. Len mi odtiaľ aspoň zamávaj, nech nepríde na cudziu adresu.