Rozprávkarka2

…Práve som dostala od Martinka správu, ktorá ma veľmi potešila. Na literárnej súťaži pre mladých autorov do 35 rokov Wolkrova Polianka 2011 získal súborom svojich básní 1. miesto. 

… nedá mi nezaspomínať…

…Písal sa rok 2008, keď som objavila veľký svet blogovania na blog.sk. Vtedy ešte patril pod Pravdu. Mala som dosť práce, aby som sa naučila ovládať svoj vlastný malý virtuálny piesoček, nuž som si sprvu svojich ,,spolublogerov“ nevšímala – učila som sa. No po prvom – druhom týždni mi udrelo do učí zopár básní, ktoré som našla na blogu označenom ako MartinS. Zaujali ma, hoci z nich doslova trčalo dospievanie ,,násťročného“ chlapca. Už od prvých chvíľ však bolo jasné, že poéziu berie vážne a pokúša sa o čosi, čo iní nepokladali za dôležité: napísať poctivý viazaný verš.

Aj iní píšu v rýmoch, ale Martin čoskoro pochopil, že ak chce byť skutočným básnikom, musí rozoznať gramatický rým od  toho ,,poctivo vytepaného a vypoteného“. Nedalo mi, napísala som mu prvý koment, potom druhý, tretí…

Tak sa začalo naše zvláštne priateĺstvo. Priateľstvo medzi učiteľkou a žiakom. Učila som ho tomu, čo som sama vedela, čomu mňa kedysi v Škole Nového slova naučili iní veľkí básnici – poetike.

Obzerám sa dozadu a spomínam… na komenty, ktoré sa na blog.sk objavovali pod Martinovými básňami. Väčšina z nich bola pozitívna, ale našli sa aj také, ktoré zatínali do živého. No Martin vydržal aj kritiku.

Od roku 2008 sú to už tri roky, však Martinko?

A v tomto roku si žal žatvu. Úspechov. Wolkrova Polianka nie je jediná súťaž, ktorú vyhral. Aj v iných ,,zabodoval“.

Takže, Martinko, gratulujem – a som na Teba pyšná!

:-))