Mám z nich zimomriavky. Aj triašku. Vedia mi zastaviť dych v hrdle. A vohnať slzy do očí. Siahnuť na srdce. Sú to len slová. Ale aké slová… Slová mojich priateľov. Básnikov. Občas sa mi zdá, akoby dnešná doba nemala na nich čas. Akoby mala čas iba na hrôzy hrozby, vojnu, násilie, krv. Ich slová sú pre mňa dôkazom, že svet ešte nie je bez duše. Pretože má ich […]

Možno len zhasla hviezda na dráhe mliečnej hmloviny. Možno len praskli presýpacie hodiny. Možno, že zastal čas. Smútok už neodčíta ticho v nás… Čakanie nečaká A bolesť nebolí. Len ešte stále čosi škrípe v súkolí. Možno ten piesok. Možno spomienka. Ale aj ona je už pritenká.

Bol by si iba náplasťou Na niečo, čo nemalo byť, Ale stalo sa. A vôbec neviem, Či by mi srdce znovu narástlo, alebo ho už navždy mrazy zarosia. Nepíš mi básne. A nevolaj ma Rozprávočkou. Som iba smútok, Ktorý bol predtým novembrovou vločkou. Šantivou, hravou, Čo chcela siahnuť ku hviezdam. Dnes som len smútok, Čo chce byť radšej sám

Ja nie som tichá. Mám ten najhlasnejší krik pod slnkom. Je iba zaliaty do betónového mlčania. Do kocky z ľadu, ktorá sa nikdy neroztopí. Je skrytý V krvavej jazve na srdci, V bezodnej hĺbke, čo nemá schody. Nevedie z nej rebrík do siedmeho neba. Never, že som tichá. Aj v mojom mlčaní je krik. Aj v mojich odchodoch je krik. Aj v mojej smrti bude krik. Nie, […]

Niekedy treba položiť slovo na váhu A zvážiť: dá či vezme. Niekedy treba mlčať. Rozohnať v sebe svorku vĺčat, Udrieť do tváre vlastné viny. Nevidieť íver v očiach iných, Ale nájsť svoje brvienko, Vydolovať ho Zo zasypaných ulít. A nezabúdať ľúbiť…

Mäkkúčko, teplo, skorocelovo, predčasne chutím júlovo. Je mi tak, .ako mi býva iba s tebou, keď na jazmíny padá nebo, a noc sa plachtou z mrakov zakryje. Slastne, skorošťastne, tak mi je…

Vpúšťam do seba dni ako vločky topiaceho sa snehu. Sú také krehké. Pripomínajú zosobnenú nehu. V duši mi visí chuť tvojich bozkov ako bublina. Až do rána máš povolené byť v mojom sne a spomínať.

Neviem, kam zmizli staré mamy, Čo mali v očiach teplo oráčin Vo vráskach vôňu čerstvej slamy A v srdci biely obláčik. Večer sa mlčky premieňali Na naškrobené vankúše, Vpáperili sa do snov malých Pokornou nehou ľudských svetlušiek. Dotkli sa srdca tichým […]

Nebudem večne stratenou vodou v zabudnutej studni, čo márne túži po nehe Tvojich úst. Hľadaj ma, láska. Nezabudni. Aj keď je medzi nami len nekonečná púšť. Ten oblak v mojom okne raz spadne na piesočné duny, ktoré mi rastú v duši. Spadne aj na žiaľ. Na pýchu. Celá do Teba krásne vmoknem, celá do Teba ticho vprším iba do slzy oblečená, […]

Bola som zamilovaná…. jeden, dva, tri, štyri, desať, dvadsať… x krát. Tak naozaj, že to otriasalo mojou bytostnou podstatou a duša bola ochotná uletieť z tela, len dva, možno trikrát. Moja prvá láska – tá najväčšia, celoživotná, vydolovala zo mňa prvú zamilovanú báseň. Písala som ju, keď som mala šestnásť. Ešte aj dnes mi máta v hlave, […]