Srdce ma mučí. Mlčí a nevie, čo by povedalo. Veď klamstiev je tak veľa a pravdy len tak málo. Kde sme my? V akom medzipriestore? Na ktorú stranu sa pohlo naše kyvadlo? Tak bolia lásky neskoré… Srdce ma mučí. Mlčí. Z rytmu vypadlo.

Po láske zostala len pavučina,

Ticho je stále krehkejšie. Odvracia od nás svoju tvár. Je ako mesiac v splne.

Tam, kde je láska, aj pavučina spája, pretože sú v nej dvaja.

Sú muži ako kolíska, Zabalia Ťa do svojej lásky, Kolíšu Ťa a chránia

O pol tretej v noci si čítam básne jedného muža

Moja duša túži Rozprestrieť sa a rozrásť Do voľnosti.

Som líška, ktorá blúdi medzi vinicami.

Znovu ma šteklia slová tým svojim tichom vtáčím

Moje srdce sa premenilo Na piesok,