predchádzajúca časť Príbehom, ktorý ma hlboko dojímal, ale aj vzrušoval a dával predo mňa mnohé nezodpovedné otázky, bol príbeh Abrahámovho vnuka a Izákovho syna Jakoba. Biblia o ňom nehovorí práve lichotivo. Vykresľuje ho ako klamára, ktorý je schopný pre svoj vlastný prospech spraviť kadečo. Napriek tomu ho starozákonní pisatelia Pentateuchu zaradili medzi […]

Predchádzajúca časť Spracovávanie biblických príbehov vždy prináša so sebou problém: ako k nim pristupovať. Samozrejme, že prístup veriacich, pre ktorých je Biblia Písmo sväté je iný, ako pre ,,neveriacich“ (tento pojem nemám rada, každý v niečo verí, ale v kresťanskej terminológii je zaužívaný, preto ho používam), alebo pre ,,hľadačov“ (tento pojem […]

predchádzajúca časť Stretla som sa s názorom istej veriacej ženy, že ľudia by nemali sami čítať a vysvetľovať Bibliu, ale ponechať jej interpretáciu teologicky vzdelaným kňazom. Nuž, tak trochu mi to zaváňa stredovekom, kedy bolo vzdelávanie a poznávanie určené len istej vrstve spoločnosti a premýšľanie mimo merítok cirkvi prehreškom s nálepkou kacírstva, […]

Predchádzajúca časť Predpokladám, že podaktorých veriacich zarazilo, možno aj pohoršilo, že som k polopravdám, omylom, vedomým klamstvám a lžiam v názve priradila aj slovo kňaz. Hlavou krútia zrejme tí, ktorí sa pohybujú v časovej realite prítomnosti a neuvedomujú si, že knažský stav existoval už dávno pred vznikom kresťanského, resp. židovského náboženstva. […]

S príbehmi zo Starého zákona, respektíve s celou Bibliou, som sa stretla až v dospelom veku. Konkrétne, keď som mala dvadsaťjeden rokov. Vyrastala som v ateistickej rodine – a tak literatúra tohto druhu bola mimo môj dosah. Ani som po nej sprvu netúžila. Stačili mi rozprávky, čo mi po večeroch rozprával otec. S vekom však rastie apetít, aj ten čitateľský – a tak […]

Jednou z mojich najmilších kníh v detstve boli Staré grécke báje a povesti od Eduarda Petišku. Milovala som to rozprávanie o hrdinoch a bohoch, ktorí mali typické ľudské vlastnosti, no zároveň ich ľudská fantázia obdarila nadprirodzenými schopnosťami. Prelúskala som ich pár krát a navnadená osudmi gréckych bohov, som hľadala niečo podobné. Našla som. Rovnako […]

predchádzajúca časť Záhada zániku Ratiborovho kniežatstva je rovnako tajomná ako zmiznutie Atlantídy. Z ničoho nič všetky záznamy o Seléncoch miznú a sú nahradené novými menami. Cca od konca jedenásteho storočia o nich čítame ako o Vislanoch, resp. Slezanoch. To, že ešte deviatom a desiatom storočí tvorili samostatný kmeňový útvar, je zrazu v ,,lufte“ ako […]

predošlá časť Zostaňme ešte chvíľu pri arabskom cestovateľovi Ali Masc Údim, ktorý v svojej Knihe o cestách a kráľovstvách podal cenné informácie o krajoch Slovanov. Sú dosť podrobné, čo znamená, že na svojich cestopisných výpravách musel stráviť niekoľko rokov. V roku 950, kedy svoju knihu písal, neexistovali iné dopravné prostriedky, ako kone […]

Predchádzajúca časť Zaujímavú teóriu vyslovil o Seléncoch český historik František Palacký. Podľa neho boli pôvodne jedným z kmeňov Polabských Slovanov, ktorý však pod tlakom germanizácie opustil svoje pôvodné sídla a šiel hľadať nové územia. Vzrušujúce je pritom sledovať trasu, ktorú prešiel. Jeho prvou zástavkou bolo Veľkopolsko, konkrétne okolie […]

predchádzajúci diel Z predchádzajúceho dielu sa dá usudzovať, že sa zo slovenskej histórie vytratili nielen dve celé storočia (10 a 11) ale aj jeden veľký národ, žijúci v rozvinutom hospodárskom systéme. Tak, ako sme od bitky pri Braslavovom hradisku v roku 906 začali udalosti priraďovať k dejinám Uhorska, tak sme kmeňový zväzok Seléncov prenechali Poliakom. […]