Jeden z prvých blogerov na Pravda.sk. Pamätám si časy, keď sme tu debatovali o umení – s ním a s Kussim. Potom tu zafúkal iný vietor do plachiet a Juraji sa začal postupne vytrácať. Možnože to bolo na niečo dobré. Dúfam, že mal čas viacej malovať.

V skratke sa vrátim k príbehu (Peklo svadobnej noci), ktorý som začala uverejňovať včera. ON je rozvedený muž, čerstvý tridsiatnik. ONA je mladé dvadsaťdvaročné dievča, ktoré sa zaľúbi. Do MUŽA, ktorý je celkom iný, ako ostatní.

… chcela by som byť ešte studničkou…

Napísal si mi, aby som si na Teba občas spomenula. Priznávam sa, že to občas je dosť často. Vlastne vždy, keď otvorím počítač, a vidím tam Tvoje riadky. Spomínam si, ako som dala na blog svoj prvý článok. Svoj prvý komentár. Hneď za tým prišiel Tvoj. Poznal si ma, hoci ja Teba nie. Keď si mi prvýkrát napísal Zuzka Rozprávkarka, bola som na to hrdá. A trochu […]

Už pár dní tu čakám, aby som mohla povedať ĎAKUJEM.

Tak mi je akosi divno… clivo… ako keby som mala v duši neviditeľnú klávesnicu, nad ktorou stoja cudzie ruky a chystajú sa naťukať písmenká,,, ,,, a ja mám zrazu strach, aké budú.