predchádzajúca časť ,, Raz proste neprišiel.“ – povedala tíško Maja. ,, V jeden rok. Čakala som ho, aj otec s mamou. Dlho, celé leto. Až potom sme sa dozvedeli, že ho nepustili cez hranice. Miesto neho prišla len veľká obálka. Tri veľké fotografie. Tie, ktoré visia na stene vo vašej izbe. A pár riadkov k nim. Vraj do Československa vtrhli vojská Varšavskej […]

predchádzajúca časť ,,Zabúdate, že sa to všetko dialo štyridsať rokov nazad, aj viac…“ podotkla Maja. ,, Vtedy sa tu žilo prísnym životom. Každú nedeľu strmá cesta do kostola. Nič iné tu nebolo a nikde inde sa nedalo ísť. Žiadne pestrofarebné letné šaty, len dlhé čierne sukne, rovnako čierne blúzky a čierne šály na hlave… Tak to nosili naše […]

predchádzajúca časť Zavrela som oči. Veľmi som chcela, aby rozprávala ďalej. O dievčati, čo ráno kráča po skalnatej ceste, prežiarenej horúcim slnkom Dalmácie, do kopca, ku kostolu. Tenučký priesvitný šál jej splýva po vlasoch, krajková čipka obrubuje ešte detskú tvár. Vietor sa pohráva s neposlušnou kučerou, čo vytŕča spod šálu. Dievča si to však […]

predchádzajúca časť Oblaky prišli rýchlo a nečakane, v jedinom mihnutí motýlích krídiel zaplnili oblohu. Stála som na balkóne a počúvala dážď. Udieral o hladinu mora. Zvuk pripomínal netrpezlivé behanie prstov po klávesnici. Akoby kdesi v tme hral neviditeľný klavirista pár tónov s dobiedzajúcim rytmom samby. V niektorých intervaloch znel čľapot dažďa […]

Cítila som pod nohami cestu a bola som šťastná. Rozhorúčený asfalt dobiedzal do ľahkých bambusových sandáliek, v ktorých som bola obutá. Predieral sa až k mojim chodidlám, ale nepálil. Iba sľuboval, lákal, nemou rečou všetkých chodníkov rozprával o tom, čo ma čaká na pláži: biele kamienky, horúce od slnka, tiene borovíc, odrážajúce sa na teplej hladine […]