Rozprávkarka2

Kto leží v mohyle neznámeho dievčaťa z roku 1300 pred našim letopočtom?

Najvzrušujúcejšie obdobia dejín sú reformátorské. Každá veľká civilizácia ich mala niekoľko. V histórii starovekého Egypta k takýmto obdobiam patrila  slnečná reforma faraóna Achn Atona, ktorého niektoré literárne diela nazývajú Prekliatym.

Achn Aton patrí k najznámejším postavám starovekého Egypta. Napísalo sa o ňom veľa publicistických článkov aj kníh. Vie sa, že jeho manželkou bola Nefretiti, ktorú nazývajú aj najkrajšou ženou Egypta.  Sobáš s Nefretiti mal svoju dynastickú zvláštnosť – Achn Aton ju ,,zdedil“ po predchádzajúcom faraónovi, čo znamená, že najprv bola vydatá za jeho otca.  Do Egypta prišla ako štrnásťročná a sobáš so starým, 54 ročným faraónom iste musel poznačiť jej psychiku. Po smrti Amenhotepa III sa znovu vydala za Amenhotepa IV, ktorý však holdoval slnečnému bohu Atónovi a na jeho počesť si zmenil meno na Achn Atona. Mali spolu viacero detí, legenda vraví, že šesť dcér.  Ak trochu zauvažujeme nad tým, čo sa dialo v okolitých krajinách, môžeme hľadať dôvod v zmene náboženského cítenia faraóna aj vo vplyve monoteizmu, ktorý prišiel do Egypta spolu s hebrejskými kmeňmi. 

Ešte počas jeho života však začala mocná vrstva kňazov boha Amone Rea zasahovať do politiky, ktorú viedol. Vyhlásila mu skrytú vojnu. Dôvod bol jednoznačný. Uctievanie jediného boha malo za dôsledok oslabenie prílivu finančných prostriedkov z darov do chrámových pokladníc.  Faraón ich použil  inak – postavil nové sídelné mesto uprostred púšte, ktoré dostalo podľa neho meno. Kým žil, sa Amónovi kňazi neodvážili priamo zaútočiť na jeho náboženskú reformu.  Urobili to až potom, keď podľahol chorobe. Jeho manželka Nefretiti  pár rokov čelila ich stupňovaným požiadavkám. Umrela opustená. Miesto jej posledného odpočinku, tak ako aj Achn Atonovo, je zahalené rúškom tajomstva.

História mlčí aj o tom, čo sa stalo s ich šiestimi dcérami. Čosi sa vie o ich najstaršej dcére Anchesenpaton. Zriekla sa reformy svojich rodičov a vydala sa za nastávajúceho, mladučkého faraóna Tutanchamona, ktorého ovládali kňazi. Okolo osudu ďalších Nefretitiných dcér vládne záhadné ticho.

Čo však neprezradia papyrusy, môžeme hľadať inde.  Teórii je viac. Jednou je, že Amónovi kňazi zabili všetky deti Prekliateho faraóna. Keď sa však bližšie pozrieme na súhru dátumov, tak zistíme, že Nefretiti  vládla ešte niekoľko rokov po smrti svojho muža. Pri tlaku, ktorý na ňu Amónovi kňazi vyvíjali, sa iste snažila dostať svoje deti do bezpečia, na miesta, kde moc egyptských bohov nesiahala.

V kontexte tejto hypotézy nám vstupuje do hry zaujímavý nález. Na južnom Slovensku, neďaleko kúpeľov Podhájská, medzi obcami Kolta a Dedinka, objavil významný slovenský archeológ  PhDr. Jozef Paulík Csc  v roku 1974  mohylu celosvetového významu.  V hrobovej jame  sa našla kostra dievčiny s odhadovaným vekom od 18 do 25 rokov  s mimoriadne bohatou posmrtnou výbavou. V hrobe ležalo okolo 100 bronzových predmetov, medzi nimi náramky, sponky, ihlice, náhrdelníky. Priemer mohyly pred započatím výskumu bol 20 m a jeho výška 150 cm. Pôvodne bol tento kopec vyšší, ale každoročným obrábaním pôdy poľnohospodárskym družstvom sa postupne znižoval. Podľa predpokladu išlo o objekt z mladšej doby bronzovej – tzv. čačianskej kultúry. V okrajových častiach sa odkryla väčšia spálená plocha nepravidelného oválneho pôdorysu o rozmeroch 460×380 cm. Na zachovalejších častiach sa zistila tenká hraničná vrstva popola, uhlíkov, čriepkov a kostičiek. Pozostatky mŕtveho dievčaťa boli uložené v štvoruholníkovej hlbokej jame, v strede spálenej plochy. Vo východnej časti mohyly boli ďalšie tri žiarové hroby, časovo súčasné so stredným objektom. Vo všetkých boli (súdiac podľa výbavy) pochované ženy, alebo dievčatá. V najbohatšom z týchto hrobov sa našla na ten čas (mladšia doba bronzová)  v Strednej Európe najkompletnejšia súprava ženských šperkov a bronzových súčastí odevu: čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice,  štyri druhy amuletov a iné drahocennosti.

Pri týchto nálezoch sa odkryli ďalšie, orbou narušené hroby. V blízkosti mohyly bola pravdepodobne  aj osada. V mohyle bol taktiež pochovaný jeden  muž. Podľa výskumu sa zdá, že išlo o dobrovoľné  alebo nútené sprevádzanie mŕtveho dievčaťa v centrálnom hrobe na druhý svet.  Nemecký archeológ Herman Muller – Kappe, ktorý vypracoval vedeckú analýzu najvýznamnejších žien sveta v 13. storočí pred Kristom, zaradil  Dámu z Dedinky na 7. miesto v svetovom meradle.

Exponáty, ktoré sa našli v hrobe neznámej dievčiny,

sú uložené v novozámockom múzeu.

Na cudzokrajný pôvod dievčaťa poukazuje nielen veľkosť a rozloha mohyly, ale aj cudzokrajné šperky, ktoré neboli vyrobené z bronzu.. Vo výbave mala aj sklenené náhrdelníky z prírodného skla. V dobách, v ktorých žila, sklo ako ozdobný materiál používali faraóni.

Používal ho aj Achn Aton. Zaujímavé je, že jeho sarkofág, v ktorom je vystavený v káhirskom múzeu, je celý z prírodného skla.

Nie je to síce priamy dôkaz, že v hrobe neznámeho dievčaťa na juhu Slovenska leží jeho dcéra, ale isté indície tu sú. V hraničnom prieseku Maďarska, Rakúska a Slovenska v rokoch 1300 pred našim letopočtom vzniká  zaujímavý, vyspelý štátny útvar, ktorí historici nazvali mohylovou kultúrou. Bol to viac-menej vojenský štát, v ktorom vládol kult slnka. Škoda, že ľudia, čo žili v tomto štátnom útvare, nepoznali písmo. Možno by sme sa toho dozvedeli viac.

obec Dedinka vzdala hold vzácnemu objavu aj tým, že postavila neznámemu dievčaťu, ktoré bolo pochované v mohyle, sochu:

Na hypotézu o princeznej z Egypta, ktorá žila na našom území, to však stačí. Aj na románový príbeh, ktorý nájdete v knihe Dcéra Riečnej panny.

http://www.vydavatel.sk/dcerariecnejpanny-p-13480.html