Rozprávkarka2

Prepáčte, nedalo mi to. Staronoví blogeri, ktorí očas nakúkajú na blog.sk, vedia, kde na tento výrok natrafia. Pre ostatných to hádam nebude také dôležité. V celku sa mi zapáčil –  keď ho oprášim od ostatných pavučín, čo sú na ňom navešané. Je pozvaním do môjho sveta. Do niečoho, čo je skutočne moje – mám to ukryté v hlave, v srdci. Tu, na novom blogovisku – blog.pravda.sk – z toho môžem prezentovať len kúsok. Na ploche, ktorá mi bola pridelená z dobrej vôle majiteľov domény, tak ako ostatným blogerom bola pridelená ich blogová plocha. Mimochodom – som dobre naladená. Je mi fajn. Teším sa zo všetkých búrok v pohári, čo sa už skončili. Dúfam, že na nové blogovisko vstúpi dobrá nálada, porozumenie, rešpekt a tolerancia. Nuž a keď som už nahliadla do starého blogoviska, čosi z neho vylovím. Jednu z prvých rozprávok, ktorou som vstúpila do sveta blogerov. Tu je:

O ŠTYROCH ANJELOCH

Kedysi dávno, bolo to tesne po potope, si Boh Stvoriteľ zavolal k sebe štyroch anjelov a povedal im:

,,Choďte sa pozrieť, ako sa vodí ľuďom.“

Štyria anjeli sa rozleteli na všetky strany sveta, jeden na západ, druhý na východ, tretí na juh a štvrtý na sever. Všade videli to isté: spustnutú, zatopenú zem, na ktorej nič nerástlo. Na poliach sa nevlnili klasy obilia, vinice neťažkli dozrievajúcimi strapcami hrozna, nikde nekvitol žiaden kvet. Tých zopár ľudí, čo prežilo potopu, biedilo. Nemali čo jesť, piť a ani kde spať.

Anjeli sa vrátili k  Stvoriteľovi a zvestovali mu, čo videli.

,,Ak je to tak,“ zamyslel sa Boh, ,,dám ľudstvu to, čo najviac potrebuje. Poraďte, čo by to malo byť…“

,,Bohatstvo!“ vyhŕkol prvý anjel. ,,Ľudia zo všetkého najviac potrebujú bohatstvo.“

,,Štastie!“ ozval sa druhý anjel. ,,To je to najdôležitejšie, pretože kto má šťastie, má aj bohatstvo.“

,,Zdravie!“ dodal tretí anjel. ,,Ten, komu chýba, si neužije ani šťastia ani bohatstva.“

,,A ty?“ spýtal sa Stvoriteľ štvrtého anjela. ,,Čo si myslíš ty?“

,,Mne sa zdá, že ľudia najviac potrebujú súcit… Bez neho sú šťastie, bohatstvo aj zdravie iba tieňmi na letnej oblohe.“

,,Nech je tak, ako vravíte!“ rozhodol sa Stvoriteľ. ,,Každý z vás bude nosiť to, o čom hovoril. Anjel bohatstva bude nosiť bohatstvo, anjel šťastia šťastie, anjel zdravia zdravie a anjel súcitu súcit. Má to však malý háčik. Z dobrého bude odbúdať a zo zlého pribúdať. A teraz leťte.“

Anjeli sa rozleteli na všetky strany sveta. Tam, kde padol ich tieň, rozkvitli kvety, zarodili vinice, zazelenali sa lúky a na poliach sa zavlnili klasy obilia. Na zem sa vrátila hojnosť, dobytok tučnel a ryby v potokoch sa množili.

Bohatstvo zeme však neprinieslo do ľudských sŕdc pokoj. Narodila sa v ňom závisť. Zo závisti hnev a z hnevu vojna. Tak sa stalo, že ľudia začali medzi sebou zápasiť o to, kto bude mať viac lúk a pasienkov, viac rýb v rybníkoch a viac kusov dobytka. Spolu s vojnou sa medzi ľudí vrátila aj bieda a choroby. Bolo to presne tak, ako povedal Stvoriteľ. Toho dobrého – bohatstva, šťastia a zdravia ubúdalo a toho zlého – chudoby, biedy a nešťastia, pribúdalo.

Vtedy sa prví traja anjeli opäť vybrali za Stvoriteľom a spýtali sa ho:

,,Prečo je to tak?“

,,Pretože vy traja ste už svoju prácu skončili,“ odpovedal im Stvoriteľ, ,,ale ten štvrtý ešte nie.“

Anjeli pozreli z neba dole na zem. Uvideli svojho najmladšieho brata, unaveného a vyčerpaného od neustálej práce. Neviditeľnými krídlami stieral z ľudských tvárí tiene smútku, zapaľoval v srdciach túžbu pomôcť druhým. Nemal ani len trochu času na to, aby sa niekde zastavil a odpočinul si. Na zemi totiž nebolo miesta, kde by ho nepotrebovali. Od toľkej práce celkom spriesvitnel, preto si jeho prítomnosť nikto z ľudí nevšimol.

 A vlastne je to až dodnes tak… Tam, kde priletia anjeli zdravia, šťastia a bohatstva, hneď všetko bije do očí. Sú totiž ako zrkadlo. A tak, ako sa v zrkadle všetko odráža, aj bohatstvo sa môže stať prameňom sváru, šťastie a zdravie prameňom závisti.  Naopak, anjela súcitu vôbec nie je vidieť. Zato je ho cítiť, pretože tam, kde priletí, zahalí dotykom svojich krídiel všetko, čo trápi ľudské srdce. A tak sa ľudské srdce vo chvíľach trápenia naučilo šepkať jednu krátku modlitbu:

,,Anjelik, príď, čakám ťa…“