Rozprávkarka2

    Neďaleko Jablonového, nad brehom Hradňanky, vraj kedysi rástol zázračný strom, platan. Vstúpila doň duša zakladateľa maršovského rodu Gašpara. Ten nebol odjakživa zeman. V mladosti slúžil vo vojsku  kráľa Mateja. Kráľ ho za verné služby odmenil a daroval mu panstvo za Hradňankou. Vojna však zohla zemana k zemi viac, než chcel. Sila mu unikala a zdravie odchádzalo. Keď cítil, že sa blíži jeho hodinka, zavolal k sebe jediného syna a povedal mu:

„Adam, nedovoľ, aby tvoje srdce zarástlo túžbou po peniazoch. Pohľadaj si jednoduché a prosté dievča a to si vezmi za ženu. Nehľadaj šťastie v bohatstve.“

„Ach, otec!“ rozľútostil sa mladý Adam. „Ku komu pôjdem po radu, keď ťa nebude?“

„Neďaleko odtiaľto rastie platan“  odpovedal mu starý zeman. „Do neho vojde moja duša. On bude radcom tebe, tvojej žene i tvojmu potomstvu. Ale daj pozor, aby si jeho radu neobrátil na neprávosť, lebo ťa stihne prekliatie.“

Len čo to dopovedal, z úst mu vyletela duša a presídlila sa do platanu.

Adam dlho smútil za otcom. Aby svoj smútok aspoň trochu utíšil, chodieval k zázračnému stromu. Sadol si k nemu a počúval šum konárov. Vždy sa mu zdalo, že počuje hlas svojho otca. Občas počul aj iný hlas, prekrásny ženský spev. Keď sa lepšie prizrel do koruny, uzrel v chvejúcom sa lístí podobu dievčenskej tváre. Mala v sebe toľko nehy a krásy, že Adamovi celkom počarila. V jeden deň si povedal, že sa už nebude dívať na prízrak, chvejúci sa v lístí, ale pôjde hľadať do sveta dievča zo stromu. Osedlal koňa, zobral si mešec plný dukátov a dal sa na cesty. Blúdil svetom–nesvetom, zatúlal sa až do Viedne,  nenašiel však tú, ktorú hľadal.

Po rokoch trmácania sa pobral nazad domov. Prišiel na krajnú medzu svojho panstva. Tam unavene zosadol z koňa, že si na chvíľu odpočinie. Ľahol si do trávy, keď zrazu začul prekrásny ženský hlas. Navlas sa podobal tomu, čo počul v korune platanu. Začudovane otvoril oči a obzrel sa okolo seba. Na ceste, ktorá viedla k Jablonovému, uvidel tú, čo spievala. Bolo to dievča s jasnou a nežnou tvárou, tou istou, aká ho prenasledovala v jeho snoch – Magdalénka. Adam rezko vysadol na koňa a dal sa cvalom za dievčaťom. Chodil za Magdalénkou deň čo deň, večer čo večer, až kým si nezískal jej srdce. Po roku sa mu prisľúbila za ženu. Odviedol si ju do kaštieľa. Žil by s ňou šťastne až do smrti, keby…

pokračovanie