Neďaleko Jablonového, nad brehom Hradňanky, vraj kedysi rástol zázračný strom, platan. Vstúpila doň duša zakladateľa maršovského rodu Gašpara.

Písala som ju tesne pred maturitou, spolu s množstvom ďalších básní… Už by som sa nechcela zaľúbiť tak, ako vtedy…

Každý, kto vstupuje do virtuálu so snahou prezentovať niečo zo svojho vnútra, je vlastne malý exhibicionista. Inak by nedával svoje veci do verejného priestoru, kde sa k ním môžu všetci vyjadriť. A ten, kto publikuje pravideľne, sa chtiac či nechtiac, úmyselne, či neúmyselne, stáva verejnou osobou. Človekom, ktorý má okrem srdca na vystretej dlani aj celé svoje ja. V […]

Ležala v posteli, prikrývka ledabolo prehodená cez nohy. Na pokrčenej plachte, z ktorej bolo cítiť vôňu nočného milovania, sa odrážali kontúry jej tela, svietili mäkkou broskyňovou perleťou. Dodávalo jej to nádych nevinnosti . Vyzerala nemotorne a krehko. Napriek noci, čo spolu prežili, sa ešte stále hanbila a neodvážila sa ukázať svetu svoju nahotu.

Mám výbornú kamarátku, Evku. Dvadsaťjeden ročné dievčatko, ale šikovné, že až… Býva vo Veľkom Rovnom. Kto nevie, je to obec, kde sa vraj narodilo typické slovenské remeslo, drotárstvo. Drotárske príbehy sú tu stále živé a rozprávajú sa až dodnes. Ako napríklad tento:

Našla som si vo FB odkaz: vraj istý priateľ si ma chce pripojiť virtuálnou šnúrkou k sebe… Stanem sa tak ohnivkom neviditeľnej reťaze, čo spája ľudí v boji proti rakovine a podporuje jej výskum. Zvyčajne aplikácie rôzneho druhu ignorujem, no túto som si odťukla. A pozvanie svojho priateľa som prijala.

(Zahrabala som ho pod lieskový ker a nasypala naňho lístie!)

Jedna z mojich starších…

No, čo v takomto počasí? Len sa niečím dobrým zohriať. Prípadne sa hrabať v starých papieroch a hľadať v nich ešte staršie príbehy. Jeden som našla, na čítanie a snáď aj na zahriatie…

Znovu ma hladia tvoje slová. Znovu som tvoja jednoduchá a snová.