Rozprávkarka2

Zostali po nás letné vône.

Chcem sa  v nich ukryť,  

splynúť s nimi…

A zabudnúť na chvenie v lone.

Polnočná neha opäť dymí.

Potichu tlie a zbiera šťavy.

Možno si vášeň. Možno návyk,

možno len tŕň, čo dušu pichol…

Usmievam sa  a kriesim TICHO.

Mlč našu lásku a miluj moje hĺbky.

Nebo je plaché. 

Tma čaká na holúbky.

:-))

Peknú nedeľu prajem všetkým priaznivcom mojich písačiek, táto báseň je na istý čas posledná. Prišli mi korektúry novej knihy (Rozprávky z blogu), tak musím zarezávať, no a koncom budúceho týždňa znovu cestujem. Ale sľubujem, z ciest opäť podám referát. Dovtedy do spomínania…