Rozprávkarka2

 predchádzajúca časť

No keďže žiaden drevorubač nerozumie reči stromov, nikto si ich žalovanie a nárek nevšímal. Stromy putovali na rebrináku až do dediny. Tam ich predali drevorubači rezbárovi za pár strieborných toliarov. Poukladali ich na dvor, na drevené kláty a odišli. Na druhý deň zobral rezbár dláto a hoblík a začal stromom odlupovať kôru.

,,Jaj, ako to len boli!“ zvýskol prvý strom. ,,Čo to so mnou robíš? Prečo zodieraš zo mňa moju kožu? Bratia, zle je… Zlý osud nás čaká!“

O chvíľu prišiel na rad aj druhý strom, po ňom tretí. Keď boli všetky tri ošúpané z kôry, vzal rezbár pílu a začal ich píliť na drobné kusy. Na takú hrôzu už nemali čo stromy povedať a tak len tíško vzdychali. Popílené drevo rozdelil rezbár na dve kôpky. Jedna bola určená na pálenie a druhá na spracovanie.

Udreli tuhé zimy a rezbár nemal čas vysedávať v dielni pri hoblíku, dlátach a pílke. Musel vykúriť chalupu, aby jeho rodina nezmrzla. Každý deň bral z väčšej kôpky polená a hádzal ich do rozpálenej pece.

,,Ach, aký je strašný náš osud…“ šepkali si popílené stromy. ,,Žiadne námestie s vôňou vareného vína, žiaden prezidentský palác, žiadne deti, čo spievajú koledy, nič z toho nás nečaká!“

Začiatkom decembra zostala z dreva len menšia kôpka. Aj tu začal rezbár deliť na dve časti. Vybral z nej najkrajšie polená a odložil ich bokom. Ostatné ďalej hádzal do pece. Stromy už prestali nariekať a plakať, zmierili sa s tým, že ich osudom bolo zohriať rezbárovu rodinu. 

Dva týždne pred Vianocami si rezbár zobral z dielne hoblík, dláta aj malú pílku a zaniesol ju do svojej chalúpky. Potom sa v kúte izby, tam, kde vládlo prítmie, kde plameň zapálenej petrolejky nedočiahol, pustil do stružlikania. Až teraz stromy pochopili, čo je to naozajstná bolesť. Veď ich drevo už bolo stvrdnuté a zoschnuté a každý záder znamenal muky.

Plakali, nariekali, vzdychali a prosili rezbára, nech ich radšej hodí do ohňa. Ale rezbár, tak ako drevorubači, nerozumel ich náreku a robil to, čo vedel. Ukrýval svoje dielo v tmavom rohu izby, aby ho nikto neuzrel skôr, než nastane ten pravý čas. 

pokračovanie