… môžu byť také nežné ako dotyk snežienky…
…môžu byť chrámom, v ktorom si stavia oltár láska…
… môžu byť fáčom, ktorý obviaže staré poranenia…
… môžu byť vetrom, čo hojdá krídla vážky…
… môžu byť slnkom, čo spraví z ľadu vriacu vodu…
… môžu byť atramentom, čo píše verše lásky na pokožku…
… môžu byť prístavom, ktorý chráni svoju loď…
… môžu byť škrupinou, čo chráni krehké jadro…
… môžu byť rámom, ktorý dotvára obraz…
… môžu byť všeličím…
… kameňom, čo udrie dušu…
… krvavou stopou, ktorú nezmyje žiaden dážď…
… úderom, čo rozbíja vieru v lásku…
… prístavom, do ktorého sa nechce vrátiť žiadna loď…
… úkrytom, z ktorého číha strach a hrôza
… ranou, ktorá sa nedá vyliečiť…
… hrobom, v ktorom bolesť pochovala lásku…
… a tak…
… a ma k tomu inšpiroval ranný výrok Pavla Kaplana, ktorý som našla pod svojou básničkou…
Pekný zvyšok dňa.
... a veru máš pravdu, stáli by ...
..myslím, že aj ruky ženy, na tele ...
Celá debata | RSS tejto debaty