Moje srdce sa premenilo Na piesok,

Napísal si mi samé krásne slová:

Jeden z prvých blogerov na Pravda.sk. Pamätám si časy, keď sme tu debatovali o umení – s ním a s Kussim. Potom tu zafúkal iný vietor do plachiet a Juraji sa začal postupne vytrácať. Možnože to bolo na niečo dobré. Dúfam, že mal čas viacej malovať.

Neviem, kam zmizli staré mamy, Čo mali v očiach teplo oráčin Vo vráskach vôňu čerstvej slamy A v srdci biely obláčik.

Roky 1933 až 1964 boli pre francúzskeho vedca a archeológa André Parrota iné ako ostatné v jeho živote. Nestrávil ich v rodnom Francúzku, ale v Sýrii, v dedinke Tel Hariri, ktorá leží neďaleko rieky Eufrat. Čím upútala jednoduchá sýrska dedinka vzdelaného, na pohodlie zvyknutého Francúza? Nálezmi hlinených tabuliek, roztrúsenými na poliach roľníkov.

V bezprostrednej blízkosti dedinky Ariha sa nachádzajú ruiny a valy, z ktorých už celé desaťročia čerpajú dedinčania tehly na stavbu svojich príbytkov. Sú dôkazom toho, že kedysi tu stálo veľké a mocné mesto. Volalo sa Jericho.