Rozprávkarka2

Nedá mi to. Občas naňho poškuľujem spoza plota, ako háďže vidlami seno kravám a kozám. Je iný, ako ostatní chlapci v jeho veku. Ešte nemá ani devätnásť, no telo má vypracované ako dospelý muž, čo sa celé roky venuje kulturistike. Je vysoký, mocný, svalnatý. Chodí do školy, je v maturitnom ročníku. No prežil život, aký by viac svedčil starému človeku.

Pri autohavárii mu zomreli rodičia. Obaja. Ujala sa ho teta, ktorá ho vychovávala. V prostredí, na prvý pohľad lákavom. V starom kaštieliku, ktorý bol kedysi polovníckym zámočkom, možno kúriou, kde chodili na zábavy šľachtici. Počas komunizmu tam spravili JRD. Ku zámočku postavili maštale, kde sa chovali kone a kravičky. Po 89 statok osirel, upadol. Časť z neho si odkúpila Andrejova teta. Aha. Áno. Až teraz som prezradila, ako sa ten svalnatý krásavec, na ktorého sa pozerám, volá. Andrej. Nuž zavčasu sa naučil oháňať vidlami, starať sa o dobytok a dojiť kravy. Chlapec z maštale. Aj tak by som ho mohla volať. Žiadne mestské spánštené dieťa. Nežil v paneláku, ale uprostred storočných, meter hrubých múrov. Každý by mu ten kaštieľ závidel. On tam však nechcel zostať. Vraj je tam zima a vlhko, omietka padá a strecha je deravá. Osud ho zvláštnym spôsobom vypočul. Krutým. Prišla ďalšia autohavária, pri ktorej zomrela aj jeho teta.

Ujal sa ho ďalší príbuzný. Môj sused Vincko. Ten, ktorý minule pustil do mojej záhrady svoje kozičky. Spásli mi kvietka. Doplatili na to, chudence. Život na vidieku nemá také pravidlá, ako v meste. Kozy sú na to, aby dávali mlieko a mäsko. A ak sa nechovajú tak, ako majú, nuž skončia v mraziaku.

Trošku som sa o Andreja bála, pretože on ich mával na starosť. Ráno ich vypúšťa z maštale, večer ich tam zas ženie nazad. No a medzitým je aj v škole a hádže aj to seno a kope v záhrade a pomáha Vinckovi. Myslela som si, že Vincko ho vyhreší, je to tvrdý chlap, čo si občas vypije a vtedy stvára neuveriteľné veci. No Vincko má Andreja úprimne rád. Z vyčíňania kozičiek ho neobvinil. Len ho zavalil ďalšou prácou.

Mám sa na čo pozerať. Je to veľmi pekný chlapec. Práve mi prešiel popred okná. No niečo mi nedá pokoja. Býva u Vincka už druhý rok, no zatiaľ som nevidela, žeby za ním prišli nejakí priatelia… nechodí na diskotéky, nechodí do kina, nechodí do mesta, len sem tam s Vinckom na pivko.

Je zvláštny… Na robotu sa nesťažuje. Vraví, že u tety jej mal ešte viac. Kamarátov nespomína. A dievčatá už vôbec nie.

Možno sa bojí.

Rozmýšľam, čoho asi. Ale nedivila by som sa, keby sa bál samotného života. Veď mu toľko vzal…