Rozprávkarka2

Vybrali sa raz na vandrovku traja. Slepý, Hluchý a Nemý. Stretli sa na rázcestí. Sadli si k jednému mílniku.

Hluchý ukázal Nemému na Slepého:

,,Pozri sa, aký chudák. Keby sme sa neozvali, ani nevie, že sme tu.“

Slepý pokrútil hlavou a odvetil im:

,,Vedel som, že ste tu… Prezradil mi to môj sluch. Počul som vaše kroky, keď ste prichádzali.“

Nemý mlčal, iba sa díval na Slepého a Hluchého.

,,Čo ťa trápi, bratku?“ pýta sa ho Slepý. No hneď si aj sám odpovedal:

,,Ty iste nevieš rozprávať, keď si stále ticho… Ale ver mi, lepšie je byť Nemým ako Slepým. Ba dokonca lepšie ako Hluchým. Neveril by si, ale slepých je veľmi veľa. Nevidia, kedy a ako ubližujú druhým. Aj Hluchých je veľa. Tí zas nepočujú, keď z ich úst vychádzajú vety, plné jedu. Najlepšie je Nemým. Neubližujú zbytočnými slovami. Preto buď rád, že si tým, čím si a nechci byť nikým iným.“