Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak […]

December Si zas na perie z dažďa prikvyká. Boh ukryl svoje slzy Do medovníka.

Ohybný jazyk Anakond Štyrikrát medom pomazaný. Okolo tela opásaný. Štiepený slinou slepej vrany. K Anakonde sa neprikrádam. Je iba chvostom, čo sa chce spojiť s hlavou hada. S Anakondou sa nebozkávam. Nechcem byť v kruhu, čo tvorí chvost a hlava. Pred desiatimi rokmi jedna z nich zhltla moju dušu a nevypľula nazad. Aj keď to prehĺtanie bol iba hlúpy hazard. […]

Som niekto iný. A navždy budem iná. A navždy budem Rubínom rozliateho vína. Tá nepriznaná, Čo ušla do rozprávky. Trhá tam sedmokrásky A strihá vranám hlávky. Tá, čo sa nechce vrátiť, A rátať ďalšie straty. Zabudni. Nespomínaj. Nebudem nikdy Kollárova Mína. Len odistená mína, ktorá ťa zatiaľ míňa.

Neplatič nemá nič. Pre systém je len zbytočnosťou. Len holou, ohryzenou kosťou. Veď ten, kto nemá peniaze, je iba zviera, čo ušlo pánom z reťaze. Nedáva daň zo svojich stoviek. A pre tých „hore“ nie je človek. Všade len samé obruče. Hladným sa vysmievajú sýti. Dali im exekúciu na srdce, za to, že ešte stále cíti. Ak chceš žiť, zaplať. Za teplo, vodu, […]

… zúfalo prosím oheň, aby nezhasínal, nechal ma ďalej tancovať na horiacom knôte. A lial sa do mňa ako do fľaše červeného vína a môjmu srdcu daroval rubínový odtieň. Ohníček, oheň… …umiluj ma k smrti, upáľ ma v jednom krátkom škrtnutí. nedovoľ krvi, aby ju čas zmútil a súmrak uškrtil. Ohníček, oheň… … len sa o teba opriem […]

V utorok mali vypredané. Chcela som kúpiť kúsok z teba, Len čiaru z dlane, Jamku z pupka. Bola to obyčajná hrubka. Pobabrala mi celý diktát Mlčanlivého srdca. Zježibabili sa všetky slovíčka. Nechal si vo výpredaji Len kabát potulného hudca, Deravé vrecko Z ktorého sa už dávno vytratila Naša pesnička. Verklíková. Bezočivá. Jarmočná. Z čakania […]

Miláčik, bozkávaj ma, tak ako ja bozkávam teba. Veď v našich bozkoch sú všetky hlbočiny neba. Bozky sú vtáky, čo v svojich hniezdach hniezdia. A v každom z nich je jedna malá hviezda. Na hviezde princ, čo svoju ružu chráni… Miláčik, bozkávaj ma po každom milovaní. _____________________________________________________________________________________ (… hm, […]

Nie, viac sa nedotknem tej Pandorinej skrinky.